Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti Slovenskej republiky. Sídli v Košiciach.
Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. Vymenúva ich prezident Slovenskej republiky na funkčné obdobie 12 rokov zo zoznamu kandidátov navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje vždy dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, z ktorých prezident vyberie a vymenuje polovicu.
Základné postavenie Ústavného súdu a jeho sudcov upravuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 124 až 140. Okrem toho, že rozhoduje o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily (spravidla zákonov) s právnymi predpismi vyššej právnej sily (spravidla Ústava), Ústavný súd rozhoduje i o individuálnych ústavných sťažnostiach podaných fyzickými a právnickými osobami proti rozhodnutiam orgánov verejnej moci (v drvivej väčšine súdov), ak nimi boli porušené ich práva.
Ústavný súd rozhoduje ďalej kompetenčné konflikty medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, ak zákon neustanovuje, že tieto spory rozhoduje iný štátny orgán. Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavných zákonov, ak je vec sporná. Iba Ústavný súd je kompetentný súdiť úradujúceho prezidenta Slovenskej republiky za vlastizradu alebo úmyselné porušenie Ústavy, a to len na základe obžaloby Národnej rady Slovenskej republiky schválenej trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov.[1]
Podrobnosti o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky špecifikuje osobitný právny predpis (zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky).
Túto časť článku je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. |
Ústavný súd existoval už v prvej česko-slovenskej republike[2]. De iure bol inštitút Ústavného súdu znova zavedený roku 1968 ústavným zákonom o česko-slovenskej federácii, de facto ale nebol zriadený. Až po Nežnej revolúcii bol v roku 1991 zriadený Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pozostávajúci zo 6 sudcov z Česka a 6 sudcov zo Slovenska. Od roku 1993 existuje Ústavný súd Slovenskej republiky. Pôvodne sa skladal z 10 sudcov vymenúvaných na obdobie 7 rokov. Na základe novely Ústavy (ústavný zákon č. 90/2001 Z. z.) sa od roku 2002 Ústavný súd Slovenskej republiky skladá z 13 sudcov vymenúvaných na obdobie 12 rokov.
Od 22. januára 2007 bolo plénum ústavného súdu nefunkčné, ústavný súd mal len 4 sudcov, lebo Národná rada nenavrhla plný počet kandidátov do uplynutia funkčného obdobia odchádzajúcich sudcov (k 22. januáru 2007 bolo prezidentovi navrhnutých len 17 kandidátov namiesto 18).[3] Tento stav bol odstránený 16. februára 2007 vymenovaním deviatich sudcov Ústavného súdu.
Koncom volebného obdobia Ivana Gašparoviča mali byť vymenovaní traja sudcovia Ústavného súdu aj predseda Najvyššieho súdu. Prezidentovo volebné obdobie sa skončilo 15. júna, pričom noví ústavní sudcovia mali svoje funkcie vykonávať od 4. júla. Podľa názoru Daniela Lipšica by prezident nemal menovať do funkcie ľudí, ktorí nastúpia po konci jeho funkčného obdobia.[4] Kritizoval aj kandidátov na ústavných sudcov. Ján Bernát z Krajského súdu v Nitre (navrhnutý generálnym prokurátorom Jaromírom Čižnárom) má byť podľa neho „nomenklatúrny komunistický káder“.[4] Kandidáta Petra Filipa (navrhnutého predsedníctvom Slovenskej advokátskej komory) spája s obhajobou zločineckých skupín a pripomína, že počas Mečiarovej vlády bol riaditeľom trestného odboru Generálnej prokuratúry v čase únosu Michala Kováča ml. či zmareného referenda.[4]
V apríli 2014 novozvolený prezident Andrej Kiska povedal, že Gašparovičovi vo veci napísal a požiadal ho o stretnutie. Myslí si však, že by ich mal menovať ten prezident, ktorý s nimi bude spolupracovať.[5]
Na schôdzi NR SR konanej 3. apríla 2014 poslanci v tajnej voľbe zvolili piatich kandidátov na ústavných sudcov: Imrich Volkai získal 84 hlasov, Jana Baricová 78, Ján Bernát 78, Miroslav Duriš 77 a Eva Fulcová 79 hlasov. Šiesty kandidát nebol spomedzi ostatných účastníkov voľby (Rudolf Čirč, Ján Drgonec, Peter Filip, Vladimír Horváth, Peter Kresák, Ján Mazák, Robert Schronk a Ján Šikuta)[6] zvolený ani po opakovanej voľbe konanej v ten istý deň.[7]
Na schôdzi NR SR 15. mája 2014 sa uskutočnila nová voľba na zvolenie šiesteho kandidáta. V tejto voľbe kandidovali len traja kandidáti: Ján Drgonec (získal 14 hlasov), Pavol Malich (získal 12 hlasov) a Juraj Sopoliga (získal 79 hlasov). Za šiesteho kandidáta tak bol zvolený Juraj Sopoliga.[8]
Prezident Andrej Kiska vymenoval 10. júla 2014 za sudkyňu Ústavného súdu Janu Baricovú na obdobie dvanástich rokov.[9] Ostatných kandidátov odmietol vymenovať a dve sudcovské miesta z trinástich tak zostali neobsadené.
Po troch rokoch, počas ktorých boli neobsadené dve miesta sudcov, vydal 6. decembra 2017 prvý senát Ústavného súdu (v zložení Peter Brňák, Milan Ľalik, Marianna Mochnáčová) nález sp. zn. I. ÚS 575/2016, ktorým rozhodol o ústavných sťažnostiach nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov. V náleze konštatuje porušenie základného ústavného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. Zároveň zrušil rozhodnutia prezidenta o nevymenovaní a vrátil prezidentovi vec na ďalšie konanie. Prikázal prezidentovi, aby vo veci znova konal a zo zvolených kandidátov vymenoval troch nových sudcov ústavného súdu.[10]
Prezident následne vymenoval 14. decembra 2017 troch nových ústavných sudcov, ktorými sa stali Jana Laššáková, Mojmír Mamojka a Miroslav Duriš.[11]
16. februára 2019 sa skončilo funkčné obdobie deviatim sudcom a na súde zostali pôsobiť len štyria sudcovia: Jana Baricová, Miroslav Duriš, Jana Laššáková a Mojmír Mamojka. Od 17. februára bol vytvorený jediný senát z týchto sudcov a jeho predsedníčkou sa stala Jana Baricová. Súd tak počas obdobia, kým budú vymenovaní noví sudcovia, bude môcť rozhodovať aspoň v senátnych veciach.[12][13] Rozhodovanie v pléne nebude možné, lebo Ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov.[14]
3. apríla 2019 Národná rada zvolila nasledovných kandidátov: Ivan Fiačan, Peter Molnár, Rastislav Kaššák, Ľuboš Szigeti, Daniela Švecová, Michal Truban.[15] 4. apríla Národná rada zvolila nasledovných kandidátov: Pavol Malich, Miloš Maďar. [16] 17. apríla 2019 prezident Andrej Kiska vymenoval sudcov Ivana Fiačana, Ľuboša Szigetiho a Petra Molnára. Prezident zároveň vymenoval Ivana Fiačana za predsedu Ústavného súdu a Ľuboša Szigetiho za podpredsedu.[17]
13. mája 2020 sudca Mojmír Mamojka oznámil, že sa vzdáva funkcie sudcu Ústavného súdu. Zo súdu sa rozhodol odísť po tom ako jeho predseda Ivan Fiačan získal odpovede od bezpečnostných zložiek o Mamojkových kontaktoch s Marianom Kočnerom. Podľa Denníka N zavážila správa od SIS vedenej novým riaditeľom Vladimírom Pčolinským. Komunikáciu s Kočnerom Mamojka popieral. Fiačan rozhodoval o podaní návrhu na Mamojkovo disciplinárne stíhanie.[18]
17. septembra 2020 zvolila Národná rada kandidátov Miroslava Babjáka a Roberta Šorla.[19] 30. septembra 2020 vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová za nového ústavného sudcu Roberta Šorla.[20]
Súradnice: 48°43′33″S 21°15′18″V / 48,725922°S 21,254983°V