Človek predchodca (lat. Homo antecessor, (?)Homo sapiens antecessor, (?)Homo erectus antecessor) je možný druh človeka (Homo) starý asi 700 000 až 800 000 BP.

Náleziskom typového nálezu je pohorie Sierra de Atapuerca v severnom Španielsku, konkrétnejšie lokalita Gran Dolina 14 km na východ od mesta Burgos v Španielsku. V Sierre de Atapuerca leží aj známe nálezisko Sima de los Huesos, ako aj nálezisko Sima del Elefante (Sima del Elefante sa nachádza len 200 m od lokality Gran Dolina).

V roku 1990 sa v Gran Doline začali záchranné práce, lebo hrozilo zrútenie náleziska. Našli sa tu vtedy (v „jednotke“, teda vrstve, TD4) ľudské nástroje datované na 900 000 BP. Vysoký dátum zaujal bádateľov a preto sa v roku 1993 začali cielené vykopávky pod vedením bádateľov Eudald Carbonell a Jóse Maria Bermúdez de Castro. V roku 1994 sa v „jednotke“ TD6 (presnejšie v TD6–T36–43, vrstva „Aurora“) našli prvé nálezy častí ľudí (prvý nájdený nález má značku ATD6-1) spolu s asi 100 kamennými nástrojmi; výsledkom datovania bol vek „minimálne 780 000 mil. BP“ a objavitelia sa domnievali, že išlo o druh Homo erectus. V roku 1995 však nález v odbornej tlači už oznámili a opísali ako možný nový druh a nakoniec nález v roku 1997 podrobnejšie opísali ako nový druh, ktorý nazvali Homo antecessor, a datovanie bolo zmenené na 650 000 mil. BP. Autorom opisu z roku 1995 je Eudald Carbonell a kolektív, autorom opisu z roku 1997 je madridský profesor antropológie Juan Louis Arsuaga spolu s kolegami (J. M. Bermúdez de Castro, E. Carbonell, A. Rosas, I. Martinez a M. Mosquera). Holotypom je jeden jedinec, ktorý pozostáva z nálezov označených ako ATD6-1 až ATD6-12 a (?)ATD6-13.

V roku 1996 bolo prvýkrát oznámené, že vykopaní ľudskí jedinci z Gran Doliny vykazujú jasné známky toho, že ich skonzumovali iní ľudia, t. j. kanibalizmu (pozri napr. Fernández et al. 1999).

V roku 1999 došlo k návratu k pôvodnému datovaniu „minimálne 780 000 mil. BP“ (Falguéres et al. 1999). O datovaní pozri aj nižšie.

Okrem nálezov z Gran Doliny v niektorých textoch druh Homo antecessor zahŕňa aj nález(y) z lokalít:

• Pakefield (Anglicko, nález opísaný v roku 2005, nástroje, datovanie do OIS 17 (t. j. 712 – 676 000 BP) ale možno až OIS 19 (t. j. 790 – 761 000 BP) ^[1]) a/alebo
• Happisburg (Anglicko, nález opísaný v roku 2010, nástroje, asi 990 000 – 780 000 BP ^[2]) a/alebo
• Atapuerca-Sima del Elefante (značka ATE9-1, vek 1,2-1,1 mil. BP, nález opísaný v roku 2008 článkom Carbonell et al. 2008, článok opisu nález predbežne zaradil pod Homo antecessor (tak isto postupoval napr. Thurzo 2010), ale v roku 2011 článok Bermúdez de Castro et al. 2011 nález preradil do Homo sp.) a/alebo
• Ceprano, t. j. Homo cepranensis (Thurzo 1998) a/alebo
• “nálezy z Talianska“, t. j. asi sa myslí – najmä?/len? – Ceprano (Strait 2007 (tento ohľadom zahrnutia talianskych nálezov odkazuje na Manzi 2004), Soukup 2005 str. 624)

Okrem toho napr. Delson a Baab 2007 chápu pojem Homo antecessor ako synonymum pre (celý) Homo mauritanicus v širšom zmysle, ktorý u nich zahŕňa aj nálezy z Gran Doliny.

Nálezy z Gran Doliny sa zaraďujú ako:

• Homo antecessor alebo
• incertae sedis/ Homo sp. (Klein 1999 a veľa ďalších) alebo
• pod Homo mauritanicus (Schwartz Tattersall 2005, Tattersall 2008, Delson a Baab 2007); treba však poznamenať, že podľa článku Bermúdez et al. 2007 nálezy z Gran Doliny v žiadnom prípade nie sú príbuzné so severoafrickými nálezmi (teda ani nepatria do Homo mauritanicus) alebo
• pod Homo heidelbergensis (Thurzo 2010, 1998, Rightmire 1998, Cambridge Dictionary 2005, McKee 2005, Lewin a Foley 2004, Kreger, Schrenk 2008, ale všetky tieto zdroje uvádzajú zaradenie pod Homo heidelbergensis len ako alternatívu) alebo
• pod raný archaický Homo sapiens (Pietrusewsky) alebo
• pod Pithecanthropus erectus heidelbergensis (Drobyševskij 2003) alebo
• pod Homo helmei (Foley a Lahr 1997 (citované v Stringer, Ch.: Modern human origins: progress and prospects, 2002)) alebo
• pod Homo erectus v užšom zmysle (Henke a Rothe 2003, Schrenk 2008, všetky tieto zdroje to uvádzajú len ako alternatívu) alebo
• pod Homo erectus v širšom zmysle (Enc. of anthrop. str. 312, Lewin a Foley 2004, Vančata 2007, posledné dva zdroje to uvádzajú len ako alternatívu) alebo
• pod Homo ergaster/erectus (McKee 2005, Henke a Rothe 2003, oba zdroje to uvádzajú len ako alternatívu) alebo
• pod Homo georgicus (Cameron a Groves 2004 ako alternatíva, pozri aj nižšie pod nadpisom Vývojové vzťahy)

Delson a Baab 2007, ako už bolo spomenuté, dokonca uvádzajú, že celý Homo mauritanicus sa alternatívne môže označiť ako Homo antecessor.

(Vysvetlivky: A = Atapuerca, TD# = značka „jednotky“ , TD = Trinchera Dolina , t.j. fakticky iný názov lokality Gran Dolina)

Zoznam nálezov ľudí je uvedený napr. v článku Fernández et al. 1999, ktorý v roku 1999 uvádza 92 nálezov častí ľudí nájdených v Gran Doline (konkrétne značky ATD6-1 až ATD6-36 a ATD6-38 až ATD6-40 a ATD6-43 až ATD6-46 a ATD6-48 až ATD6-60 a ATD6-62 až ATD6-64 a ATD6-66 až ATD6-82, ATD6-84, ATD6– 85, ATD6-87 až ATD6– 91, ATD6-107, ATD6-108, ATD6-206, ATD6-251, ATD6 307 až ATD6-309, ATD6-312). Nálezy patria dospelým jedincom, mladším dospelým aj deťom. Sú medzi nimi zuby, čeľuste, mozgovne, články prstov, rebrá, patella a diafýza vretennej kosti a podobne.

V rámci týchto nálezov sa pre niektoré podarilo zistiť aj to, že ich možno priradiť 6 konkrétnym jedincom, pričom z týchto 6 jedincov sú všetci mladiství alebo deti. Prvému jedincovi (mladší dospelý) patria nálezy ATD6-1 až ATD6-13 (tieto sú zároveň holotypom druhu Homo antecessor), pričom ATD6-5 je sánka, ATD6-13 je horná čeľusť a ostatné sú izolované zuby. Druhému jedincovi patrí nález ATD6-14, tretiemu ATD6-69, štvtému ATD6-48, piatemu ATD6-52 a šiestemu ATD6-312. Všetky nálezy majú rovnaké datovanie.

Najkompletnejším lebkovým exemplárom je napr. ATD6-15 z roku 1994. Je to šupina čelovej kosti s časťou glabelly a pravou časťou nadočnicového valu, ktorý sa začína deliť na nadobočné oblúky.

Celkovo najkompletnejším exemplárom je ATD6-69 z roku 1995 (t. j. tretí jedinec). Ide o spodnú časť tváre mladistvého.

Z nálezov z 21. storočia je významný ATD6-113 z roku 2006 (opísaný v roku 2008, datovanie ako ostatné nálezy). Ide o časť čeľuste, podobá sa na čeľusť ATD6-96 a na nálezy z Dmanisi (Homo georgicus).

Spolu so skamenelinami hominidov sa v nálezisku podľa Thurzo 1998 našli aj početné skameneliny zvierat a 100 kamenných nástrojov z vápenca, pieskovca, kremenca a dvoch typoch pazúrika, ktoré predstavujú prechod medzi oldowanom a acheuléenom (ide zväčša o odštepy a sférické či polyedrické jadrá, pričom celkom chýbajú pästné kliny).

Nálezy (ľudí) sú uložené v Centro Nacional de Investigación sobre la Evolución Humana, v Burgose.

V literatúre sa vyskytujú tieto datovania nálezov z Gran Doliny (myslia sa vo všetkých prípadoch tie isté nálezy):

• 731 000 +/- 63 000 (Wood 2011)
• minimálne 780 000 (pozri hore a Wood 2011)
• minimálne 780 000 – asi okolo 800 000 – alebo okolo 500 000 (Klein 1999)
• okolo 800 000 (Heslip 2001)
• minimálne 790 000 až 780 000 (McKee 2005)
• 780 000 ^[3]
• 857 000 až 780 000 BP ^[4]
• OIS 21 až OIS 19^[4]
• 650 000 (jeden čas okolo roku 1997 pozri hore)
• 780 000 až 500 000 BP (Wood a Lonergan 2008)
• 750 000 alebo vyše 500 000 (Wood 2000)

Soukup 2005 uvádza datovanie druhu Homo antecessor (bez Sima del Elefante) 1,2 až 700 000 BP, čo vyplýva z toho, že v ostatnom texte uvádza, že Homo antecessor pred 1,2 mil. BP vznikol v Afrike z Homo ergaster. Na druhej strane koncový dátum nie je v súlade s ostatným textom, lebo podľa neho z druhu Homo antecessor vznikol Homo sapiens a ten vznikol až okolo 200 000 BP (a nie 700 000 BP).

V literatúre uvádzané datovanie druhu Homo antecessor začínajúce 1,2 mil. BP je datovanie platné vtedy, ak druh zahŕňa aj nález zo Sima del Elefante (čo je – ako bolo uvedené vyššie – dnes už pochybný postup).

Objavitelia nálezov z Gran Doliny považujú tieto nálezy za príliš primitívne na to, aby sa zaradili do druhov Homo neanderthalensis či Homo heidelbergensis, preto ich priradili novému druhu; okrem toho tvrdia, že tieto nálezy majú na jednej strane morfológiu strednej časti tváre moderných ľudí (konkrétne výskyt fossa canina, pomerne ostrý spodný okraj nosového otvoru, maxilárna flexia – t. j. uhol medzi bočnou stenou nosa a podočnicovou plochou hornej čeľuste) a na druhej strane majú zuby podobné druhu Homo ergaster. Neskôr objavitelia dodali, že sa nález podobá aj na druhy Homo georgicus a Homo heidelbergensis.

Podľa Soukup 2005 sú morfologické znaky druhu Homo antecessor (do ktorého Soukup implicitne zahŕňa zrejme aj nález z Ceprana): nevystupujúce lícne kosti, nízka prognácia tváre, črenové zuby s dvomi koreňmi, pomerne výrazný nadočnicový val rozdelený na dva oblúky, lebková kapacita prekročila 1000 cm3.

Homo antecessor zbieral rastliny a príležitostne lovil.

Kritici uznania nového druhu zdôrazňujú, že jedinec ATD6-69, z ktorého sa „vyčítali“ moderné črty tváre (ktoré údajný druh odlišujú od Homo ergaster a podobne), nie je dospelým jedincom, preto sú sapientné (t. j. moderné) znaky na strednej časti jeho tváre len dôsledkom jeho nedospelosti a nemusia sa vyskytovať u dospelých.

Pôvodná predstava španielskych vedcov znela tak, že sa Homo antecessor vyvinul z druhu Homo ergaster (resp. afrického Homo erectus) v Afrike (doklady na to nie sú) možno okolo 1,2 mil. BP. Asi pred 1 mil./800 000 BP jeho severní predstavitelia prešli do Európy, južní predstavitelia zostali v Afrike. Zo severných predstaviteľov v Európe sa neskôr vyvinul najprv Homo heidelbergensis a z neho potom Homo neanderthalensis. Z južných predstaviteľov v Afrike sa zas neskôr vyvinul človek dnešného typu (Homo sapiens). Inými slovami, španielski vedci predpokladajú, že Homo antecessor bol priamym predkom tak Homo heidelbergensis, ako aj Homo sapiens, a Homo sapiens sa teda nevyvinul z Homo heidelbergensis.

Neskôr však túto schému zmenili tak, že teraz predpokladajú, že sa Homo antecessor vyvinul z druhu Homo georgicus: Okolo 1 mil. BP prišiel Homo georgicus do Európy, tam sa zmenil na Homo antecessor, ten na Homo heidelbergensis a ten nakoniec na Homo neanderthalensis. V Afrike sa zatiaľ nezávisle vyvinul Homo sapiens, ktorý okolo 40 000 BP prišiel do Európy. Prví Európania teda podľa tejto predstavy prišli nie z Afriky ale z východu.^[5]

• Homo antecessor
• Australian Museum (Poznámka: článok chybne uvádza holotyp a neberie do úvahy nedávne vyradenie nálezu Sima del Elefante z druhu Homo antecessor)
• Bermúdez de Castro, J. M.: A new early Pleistocene hominin mandible from Atapuerca-TD6, Spain, 2008
• Fernández-Jalvo et al.: Human cannibalism in the Early Pleistocene of Europe..., 1999 http://www.scribd.com/doc/60456790/Gran-Dolina
• J. M. Bermúdez de Castro et al.: Early Pleistocene human mandible from Sima del Elefante (TE) cave site in Sierra de Atapuerca (Spain): a comparative morphological study. In: Journal of Human Evolution, roč. 61, č. 1, 2011, str. 12 – 25 http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0047248411000820
• J.-M. Bermúdez de Castro, M. Martinón-Torres, A. Gómez-Robles, L. Prado, S. Sarmiento: Comparative analysis of the Gran Dolina-TD6 (Spain) and Tighennif (Algeria) hominin mandibles, 2007 http://bmsap.revues.org/4623
• Bermúdez de Castro, J. M., J. L. Arsuaga, E. Carbonell, A. Rosas, I. Martinez and M. Mosquera. 1997. A Hominid from the Lower Pleistocene of Atapuerca, Spain: Possible Ancestor to Neanderthals and Modern Humans. Science 276:1392-1395.
• Falguéres, Christophe, Jean-Jacques Bahain, Yuji Yokoyama, Juan Luis Arsuaga, Jose Maria Bermúdez de Castro, Eudald Carbonell, James L. Bischoff and Jean-Michel Dolo. 1999. Earliest humans in Europe: the age of TD6 Gran Dolina, Atapuerca, Spain. Journal of Human Evolution 37:343-352.
• Carbonell, E., José M. Bermúdez de Castro et al.: The first hominid of Europe. Nature 452 (7186): 465-469. 2008
• Manzi, G.: Human evolution at the Mautyama-Brunhes boundary, 2004
• Wood, B.: Wiley-Blackwell Encyclopedia of Human Evolution, 2011
• Klein, R.: Human Career, 1999
• Homo. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 136-138.
• Thurzo, M.: Evolúcia človeka, 1998
• Strait, D., Grine, F. E., Fleagle, J. G.: Analyzing Hominid Phylogeny in: Handbook of Paleoanthropology 2007
• Pietrusewsky (cca 2008)
• Drobyševskij, S. V.: Kompleksnyj analiz filogenetičeskich vzaimootnošenij plio-plejstocenovych gominoidov po kraniologičeskim, osteologičeskim i paleonevrologičeskim dannym, 2003
• Soukup, V.: Dějiny antropologie, 2005
• McKee et al.: Understanding Human Evolution, 2005
• Lewin, Foley: Principles of human evolution, 2004
• Schrenk, F.: Die Frühzeit des Menschen, 5. vydanie, 2008
• Vančata, V.: Paleoantropologie a evoluční antropologie, 2007
• Henke, W., Rothe, H.: Menschwerdung, 2003
• David W. Cameron, Colin P. Groves: Bones, stones, and molecules: "out of Africa" and human origins, 2004
• Heslip
• Wood, B., Lonergan, N.: The hominin fossil record: taxa, grades and clades, 2008
• Wood, B., Richmond, B. G.: "Human evolution : taxonomy and paleobiology", J. Anat. (2000) 196, pp. 19 – 60
• Kreger C. D. (1998 – 2003): A Look at Modern Human Origins , , pre mŕtve linky alternatívny dátum: ,
• Delson a Baab: Fossil humans in: McGraw-Hill Encyclopedia of Science & Technology/Access Science, 2007 ^{[nefunkčný odkaz}
• Schwartz, J. H., Tattersall, I.: The Human fossil record IV, 2005
• Tattersall, I.: The world from beginnings to 4000 BCE, 2008
• Rightmire: Human evolution in the Middle Pleistocene – The role of Homo heidelbergensis 1998
• Mai, L. L. et al.: The Cambridge Dictionary of Human Biology and Evolution, 2005

• Fundación Atapuerca Archivované 2011-09-03 na Wayback Machine
• American Museum of Natural History