Zákopová vojna je forma vojny, v ktorej obe strany držia opevnené pozície, pričom bojové línie sú statické. Zákopová vojna vznikla v období, keď bola revolúcia vo vývoji palebnej sily o krok napred pred podobným rozvojom v oblasti mobility na bojisku, čo vyústilo do pomalej a vyčerpávajúcej formy vojny, pri ktorej obe strany sústrediac sa prevažne na obranu, vystavali prepracovaný a ťažko opevnený systém zákopov a podzemných stavieb, ktorý pozdĺž celej frontovej línie zrkadlovo kopíroval ten nepriateľský, so živou silou na oboch stranách kryjúcou sa za ostnatým drôtom a navzájom sa ohrozujúcou paľbou z ručných zbraní. Oblasť nachádzajúca sa medzi proti sebe ležiacimi frontovými líniami, známa ako územie nikoho, bola naplno vystavená ničivým účinkom paľby z ručných zbraní a delostrelectva oboch strán. Pri útokoch, dokonca aj pri tých úspešných, boli ťažké straty samozrejmosťou.

Zákopová vojna sa vyskytla už v priebehu krymskej vojny, americkej občianskej vojny, rusko-japonskej vojny, druhej búrskej vojny a vrchol rozmachu dosiahla v krvavých bojoch na západnom fronte prvej svetovej vojny. Charakteristické pre zákopovú vojnu boli útoky pechoty vybavenej opakovacími puškami na opevnené postavenia bránené paľbou guľometov. Takéto útoky mali spravidla za následok ťažké straty útočiacich vojsk. V určitej forme tiež bola príznačná pre obdobia stabilizácie frontových operácií počas druhej svetovej vojny ale aj napríklad pre niektoré etapy bojov rusko-ukrajinskej vojny.

Zákopová vojna je často sprevádzaná opotrebovávacou vojnou.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Trench warfare na anglickej Wikipédii.