Edsger Wybe Dijkstra

• 1667 – narodil sa Johann Bernoulli, švajčiarsky matematik, fyzik a lekár († 1748)
• 1753 – zomrel Georg Wilhelm Richmann, estónsko-ruský fyzik (* 1711)
• 1766 – narodil sa William Hyde Wollaston, anglický chemik a fyzik († 1828)
• 1900 – narodil sa Cecil Howard Green, anglicko-americký geofyzik a podnikateľ († 2003)
• 2002 – zomrel Edsger Wybe Dijkstra, holandský fyzik a informatik (* 1930)
• 2012 – zomrel Bernard Lovell, anglický fyzik a astronóm (* 1913)

James Chadwick (* 20. október 1891, Bollington – † 24. júl 1974, Cambridge) bol anglický fyzik a nositeľ Nobelovej ceny za fyziku za objavenie neutrónu.

James Chadwick navštevoval strednú školu v Manchestri a neskôr študoval na Univerzite v Manchestri a na Univerzite v Cambridge. V roku 1914 odišiel do Nemecka, kde pracoval s Hansom Geigerom na Technische Univerzität v Berlíne. Po vypuknutí prvej svetovej vojny musel Chadwick ostať v Nemceku, kde bol internovaný až do konca vojny.

Po skončení prvej svetovej vojny sa Chadwick vrátil do Cambridgeu, kde pracoval spolu s Ernestom Ruthefordom na skúmaní emisií gama žiarení z rádioaktívnych látok. Skúmali tiež transmutácie častíc ich bombardovaním alfa časticami a skúmali aj atómové jadrá.

V roku 1932 Chadwick ako prvý na svete objavil neutrálne nabitú časticu vo vnútri atómu, ktorá dostala názov neutrón. Za tento prevratný objav mu bola v roku 1935 udelená Nobelova cena za fyziku. Chadwickov objav umožnil syntézu prvkov ťažších ako urán aj v laboratórnych podmienkach a neutróny už v roku 1934 použil Enrico Fermi na bombardovanie atómového jadra.

• Fyzika: Astrofyzika · Teoretická fyzika · Jadrová fyzika · Elektrina · Magnetizmus · Mechanika · Termodynamika

• Zoznam elementárnych častíc
• Zoznam fyzikálnych konštánt

Osobnosti vo Fyzike:

• Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
• Zoznam slovenských fyzikov
• Zoznam nositeľov Wolfovej ceny za fyziku

• kvôli relativistickej deformácii časopriestoru v silnom gravitačnom poli plynie čas na povrchu Slnka o 64 sekúnd za rok a v jadre Slnka dokonca až o 5 minút za rok pomalšie ako na Zemi?

• Casimirov jav hovorí, že dve nenabité tenké platne umiestnené blízko seba v úplnom vákuu sa navzájom priťahujú malou silou kvôli existencii tzv. energie vákua?

• teória kvantovej mechaniky a všeobecná teória relativity sú navzájom nezlúčiteľné, preto sa ich fyzici snažia zlúčiť hľadaním tzv. teórie všetkého?

• na to aby voda mohla byť v kvapalnom skupenstve, potrebuje okrem vhodnej teploty tiež atmosférický tlak?

• ak by sme chceli zachytiť čo i len polovicu neutrín vyžarovaných Slnkom, potrebovali by sme na to blok olova s hrúbkou asi jeden svetelný rok (~10¹⁶m)?

Fermiho-Diracovo rozdelenie pre 4 rôzne teploty.

• 11. február – Medzinárodnému vedeckému tímu sa podarilo experimentálne dokázať existenciu gravitačných vĺn, fenoménu, ktorý vyplýva z všeobecnej teórie relativity Alberta Einsteina. Pôvod detegovaných gravitačných vĺn patrí páru hmotných čiernych dier, ktoré sa zrazili a splynuli. Táto extrémna zrážka vyžiarila podľa magazínu Nature viac energie ako v tom istom okamihu vytváralo svetlo všetkých viditeľných hviezd vo vesmíre a poslala ju do okolitého vesmíru práve vo forme gravitačných vĺn. Podľa odborníkov ide o jeden z najvýznamnejších objavov vo fyzike v poslednom období a predpokladá sa, že jeho autori majú prakticky istú Nobelovu cenu za fyziku.^[1]

Referencie

• Fyzika: Mechanika · Termodynamika · Astrofyzika · Kvantová mechanika · Teória relativity