Pravek alebo prehistória (predhistória) alebo preddejinná doba je prvá a najdlhšia etapa ľudských dejín.

Niekedy sa rozlišujú pojmy:

• pravek: končí vznikom štátov (v marxizme so začiatkom „triednej spoločnosti“) na danom území resp. so začiatkom staroveku/stredoveku
• prehistória (preddejinná doba): končí so začiatkom bohatých písomných správ alebo začiatkom akýchkoľvek písomných správ (v prvom prípade zahŕňa aj tzv. protohistóriu)

Vedecky skúma pravek napríklad prehistória a prehistorická archeológia.

Časové vymedzenie

Začína sa vznikom/prvými nálezmi človeka (okolo 2,6/2,5 miliónov rokov pred Kr., v Európe – okrem Gruzínska – sa nálezy začínajú až okolo 1,2 milióna rokov pred Kr.).

Končí sa podľa rôznych zdrojov:

• a) vznikom prvých štátov (napr. Egypta, Mezopotámie – okolo 3000 pred Kr.; na Slovensku vznikom Nitrianskeho kniežatstva/Veľkej Moravy - okolo 800 po Kr.); na Prednom Východe je to čas identický so začiatkom staroveku
• b) s nástupom protohistorického obdobia (ranej dejinnej doby), teda na Slovensku 450/400 pred Kr. (začiatok laténskej doby); na Slovensku sa možno menej často stretnúť aj s podobnou hranicou 850/800/750/700 pred Kr. (začiatok železnej doby)
• c) v Európe: s nástupom stredoveku (teda tradične 476 po Kr., na Slovensku 500 po Kr.)

Vznik prvých štátov (na Prednom Východe aj na Slovensku) je takmer identický so začiatkom histórie v užšom zmysle, obdobia dejín, ktoré je už bohato zachytené písomnými prameňmi.

V egejskej oblasti sa niekedy zvykne ako koniec praveku udávať rok 500 pred Kr., v časti strednej Európy južne od Slovenska okolo začiatku n. l. (začlenenie do Rímskej ríše) a podobne.

Delenie

Historicko-archeologické delenie

• kamenná doba
  • paleolit
  • mezolit
  • neolit
  • v Starom svete:medená doba
• v Starom svete: bronzová doba
• v Starom svete: železná doba:
  • halštatská doba
  • laténska doba
• v strednej Európe: rímska doba
• v strednej Európe: sťahovanie národov

Eneolitom začína tzv. obdobie kovov (ako opak vlastnej kamennej doby).

Vo vyspelejších oblastiach (Mezopotámia, Egypt, Čína a podobne) končí pravek už neolitom alebo eneolitom, či už z toho dôvodu, že vznikli štáty, alebo jednoducho z dôvodov odlišného tradičného delenia.

Laténska doba až doba sťahovania národov sú (napríklad) na Slovensku tzv. protohistorické obdobie (ktoré sa, ako bolo vyššie spomenuté, do praveku niekedy už nezaraďuje).

Ekonomické delenie

Z ekonomického hľadiska pravek delíme na:

• obdobie prisvojovacieho hospodárstva
• obdobie výrobného hospodárstva - trvá dodnes

Geologické delenie

Z geologického hľadiska pravek spadá do období:

• pliocén
• tzv. „štvrtohory“:
  • pleistocén
  • holocén (poľadová doba) - trvá dodnes

Pozri aj chronostratigrafická tabuľka.

Charakteristika

Pravek je v podstate dejinné obdobie ľudstva, o ktorom nie sú zachované písomné správy, iba doklady ľudskej existencie (kosti) a činnosti (napr. nástroje, náradie, zbrane, šperky), súhrnne označované ako archeologické pramene.

Jadrom štúdia praveku, najmä paleolitu, je vznik a vývoj človeka - pozri pod antropogenéza. Orientačne možno povedať, že druh človek sa prvý raz objavuje v oblasti Starého sveta (Európa, Ázia, Afrika), potom v Amerike a Austrálii veľmi zhruba 10 000 pred Kr.).

Pozri aj

• antropogenéza
• kamenná doba
• bronzová doba
• železná doba

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému pravek