Českobratrská církev evangelická (ČCE alebo CČBE[1]) je kresťanská protestantská cirkev pôsobiaca na území Česka. Nadväzuje na luteranizmus, kalvinizmus a Jednotu bratskú. Pri sčítaní ľudu v roku 2001 sa k nej hlásilo 117 212 obyvateľov Česka, podľa sčítania ľudu z roku 2011 sa k nej hlásilo 51 936 obyvateľov, čo z nej robí najväčšiu protestantskú cirkev v krajine.[2] Cirkev vydáva časopis Český bratr (od roku 1924)[3]
Cirkev naväzuje na tradície cirkvi evanjelickej augsburského (luteránskeho) i helvétskeho (kalvínskeho) vyznania. Augsburské aj helvétske cirkvi boli v Čechách jediné dve protestantské cirkvi povolené Tolerančným patentom roku 1781. Požiadavky únie evanjelických zborov oboch vyznaní sa silno ozvali už v roku 1848, k zlúčeniu českých zborov však došlo až po vyhlásení Československej republiky, a to slobodným rozhodnutím zástupcov všetkých českých zborov na generálnom sneme v decembri 1918. Novo vzniknutá únia okrem svojich augsburských a helvétskych tradícií chápala sama seba aj ako pokračovateľku tradície českej reformácie, husitského hnutia, cirkev pod obojím a Jednoty bratskej. Svojím dnešným názvom Českobratrská církev evangelická programovo naznačuje svoju náväznosť na prvú (domácu) i druhú (svetovú) reformáciu, tak aj to, že za svoje pravidlo viery a života uznáva evanjelium Ježiša Krista, dosvedčované v Písme Starého i Nového zákona.
Českobratrskú cirkev evangelickú tvoria zbory na troch úrovniach:
Spravovaná je spôsobom presbyterno-synodálnym.
Farný zbor je základná jednotka cirkvi, spravovaný staršovstvom (presbyterstvom), ktoré je volené z členov zboru zborovým zhromaždením, ktoré volí aj farára. On a jeden z presbyterov – kurátorov – sú spoločne predstaviteľmi zboru a jeho štatutárnymi zástupcami. Cirkev tvorí 264 zborov.
Seniorátny zbor (seniorát) je spoločenstvo zborov spojených v určitom obvode k spoločnej cirkevnej činnosti a správe. O jeho veciach rozhoduje seniorátne zhromaždenie zvané konvent, ktorého členmi sú poslanci príslušných zborov, volení na štvorročné funkčné obdobie. Konvent volí rovnakým dielom z presbyterov a farárov na šesťročné obdobie seniorátny výbor na čele so seniorom a seniorátnym kurátorom. Sídlom seniorátu je vždy zbor, kde je senior farárom.
Cirkev tvorí 14 seniorátov:
Najvyššou úrovňou správy cirkvi je všeobecný zbor, čiže celá cirkev. Cirkev spravuje Synodná rada, čo je 6 volených osôb (3 farári a 3 laici), najvyšším zákonodárnym a riadiacim zhromaždením (parlamentom), zloženým z volených poslancov, je synoda. Menom celej cirkvi jednajú synodný senior a synodný kurátor.
Od začiatku protestantstva sa na vzdelanie a výuku kládol veľký dôraz. Prvé evanjelické školy vznikali už od tolerančného patentu a v 19. storočí a bolo ich viac ako 100.
Vysokoškolské vzdelávanie kazateľov i laikov zaisťuje Evanjelická teologická fakulta Karlovej univerzity.
Stredné a vyššie odborné vzdelanie zaisťujú tieto Evanjelické akadémie:
Cirkev tiež prevádzkuje jednu základnú školu; Bratská škola v Prahe.
V roku 1989 bola obnovená činnosť Diakonie Českobratskej cirkvi evanjelickej, ktorá poskytuje v 29 strediskách všetkých regiónov Česka sociálnu, zdravotnú a pastoračnú pomoc a starostlivosť ľuďom, ktorí sa vplyvom svojho zdravotného postihnutia, veku, choroby alebo osamotenia dostali do ťažkej životnej situácie. Prevádzkuje osem špeciálnych škôl pre deti s mentálnym a kombinovaným postihnutím. V roku 2004 bol otvorený prvý evanjelický hospic; Citadela ve Valašskom Meziříčí.
Od roku 1989 sa cirkev podieľa na vojenskej a väzenskej duchovnej službe.
Cirkev je členom: