Sarajevo | |||
Hlavné mesto Bosny a Hercegoviny | |||
|
|||
Oficiálny názov: Sarajevo | |||
Štát | Bosna a Hercegovina | ||
---|---|---|---|
Región | Sarajevo | ||
Okres | Sarajevo | ||
Rieka | Bosna | ||
Nadmorská výška | 500 m n. m. | ||
Súradnice | 43°52′00″S 18°25′0″V / 43,86667°S 18,41667°V | ||
Rozloha | 141,5 km² (14 150 ha) | ||
Obyvateľstvo | 432 000 (2009) | ||
Hustota | 3 053 obyv./km² | ||
Starosta | Abdulah Skaka | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
Telefónna predvoľba | +387-33 | ||
Poloha mesta na mape Bosny a Hercegoviny
| |||
Wikimedia Commons: Sarajevo | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Sarajevo (po bosniacky/chorvátsky/srbsky: Sarajevo, po srbsky v cyrilike: Сарајево - prepis: Sarajevo) je hlavné mesto Bosny a Hercegoviny. Nachádza sa v južnej časti krajiny, v Kantóne Sarajevo. Žije tu 432 000 ľudí (s okolitými opčinami takmer 660 000), no mnoho z nich (okolo 12 000) zomrelo počas Občianskej vojny v Juhoslávii. Majoritným etnikom sú Bosniaci, žijú tu tiež Srbi a Chorváti; väčšina Srbov mesto opustila počas vojny.
Preslávilo sa dvoma udalosťami, a to atentátom na Františka Ferdinanda d'Este, čo bolo zámienkou na rozpútanie Prvej svetovej vojny a Zimnými olympijskými hrami v roku 1984.
V hlavnom meste Bosny a Hercegoviny sa nachádzajú architektonické pamiatky rôznych kultúr a náboženstiev. Mesto sa nazýva aj "Jeruzalem Európy" vďaka existencii štyroch rôznych náboženstiev na jednom mieste. V Sarajeve nie je problém nájsť mešitu vedľa kostola, židovské synagógy či ortodoxné kostoly. Mesto bolo dlho pod nadvládou Osmanskej ríše, preto sa tu nachádza mnoho mešít a iných islamských pamiatok, ktoré mu dodávajú čiastočne orientálny charakter. Po roku 1878, keď ho obsadilo Rakúsko-Uhorsko, začali sa tu budovať aj kostoly rímskokatolíckej a srbskej pravoslávnej cirkvi. Medzi najznámejšie sakrálne stavby v meste patria: