Peter Kažimír | ||||||||
slovenský ekonóm a politik, súčasný guvernér Národnej banky Slovenska | ||||||||
Peter Kažimír v roku 2017 | ||||||||
5. guvernér Národnej banky Slovenska | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Momentálne v úrade | ||||||||
od 1. júna 2019 | ||||||||
| ||||||||
16. minister financií Slovenskej republiky | ||||||||
V úrade 4. apríla 2012 – 11. apríla 2019 | ||||||||
| ||||||||
21. minister hospodárstva Slovenskej republiky ad interim | ||||||||
V úrade 6. mája 2015 – 16. júna 2015 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 28. jún 1968 (56 rokov) Košice, Česko-Slovensko | |||||||
Politická strana | SMER-SD do roku 2019 | |||||||
Alma mater | Vysoká škola ekonomická v Bratislave | |||||||
Odkazy | ||||||||
Peter Kažimír (multimediálne súbory) | ||||||||
Ing. Peter Kažimír (* 28. jún 1968, Košice) je slovenský politik a súčasný guvernér Národnej banky Slovenska.
Peter Kažimír absolvoval Obchodnú fakultu vtedajšej Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Potom pracoval na pozícií asistenta daňového poradcu v právnickej kancelárii. Od roku 1995 pôsobil ďalších 11 rokov vo viacerých komerčných firmách.[1][2]
Poslancom Národnej rady Slovenskej republiky sa stal po voľbách v roku 2006 za stranu SMER-SD a zastával funkciu štátneho tajomníka ministerstva financií. V roku 2012 sa ujal funkcie ministra financií[2] a zostal v nej aj po voľbách v roku 2016. Počas toho, čo bol minister financií, zastával aj pozíciu podpredsedu vlády.
V minulosti bol najdlhšie slúžiacim ministrom z krajín Európskej únie a najdlhšie slúžiacim ministrom v histórií samostatnej Slovenskej republiky. Počas svojho pôsobenia na ministerstve financií pripravil 7 rozpočtov. V roku 2018 predložil historicky prvý návrh štátneho rozpočtu, ktorý pre rok 2019 počítal s vyrovnaným rozpočtom verejných financií. Na rezort financií nastúpil v roku 2012 s deficitom 4,3 % HDP. Pri odchode z ministerského postu v roku 2019 odovzdal rezort s rozpočtom bez deficitu. Peter Kažimír vo funkcií ministra tiež znížil dlh verejných financií z takmer 55 % HDP v roku 2013 na 49 % výkonu ekonomiky v roku 2018.[3][4]
Od 1. júna 2019 sa stal guvernérom Národnej banky Slovenska.[5]
Od roku 2010 bol podpredsedom SMERu. V súvislosti s vymenovaním za guvernéra NBS sa 3. júna 2019 vzdal členstva v strane.[6]
V októbri 2021 obvinil Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Petra Kažimíra z podplácania v súvislosti s výpoveďami spolupracujúceho obvineného Františk Imreczeho, bývalého šéfa Finančnej správy SR, ktorému mal Kažimír ako „kuriér“ priniesť úplatok 50-tisíc eur.[7]
Kažimír sa spomína aj v kauze Mýtnik, v ktorej figuruje podnikateľ a bývalý poslanec NR SR za HZDS Jozef Brhel so synom, právnik Martin Bahleda, bývalý šéf IT na finančnej správe Milan Grega, architekt a kamarát Petra Kažimíra Miroslav Slahučka a bývalý štátny tajomník ministerstva financií (MF SR) Radko Kuruc. Slahučka mal v mene Kažimíra požadovať úplatok vo výške 150-tisíc eur od podnikateľa Michala Suchobu (neskôr tiež stíhaného), za ktorý mu mal zabezpečiť schválenie zmeny rozpočtu na MF SR tak, aby pokračoval projekt e-kasa, z ktorej mala profitovať Suchobova firma.[7][8]
V júni 2022 Kažimírovo obvinenie zrušil generálny prokurátor Maroš Žilinka s využitím paragrafu 363 Trestného poriadku,[9] v novembri bol však za rovnaký skutok obvinený opäť.[10] Vo februári 2023 ho prokurátor ÚŠP obžaloval[11] a v apríli bol trestným rozkazom sudcu Špecializovaného trestného súdu uznaný vinným z podplácania a bol mu uložený peňažný trest vo výške 100-tisíc eur s náhradným trestom odňatia slobody na dva roky v prípade zmarenia. Kažimír podal voči rozhodnutiu odpor.[12]
Kažimír nateraz nie je z funkcie guvernéra NBS odvolateľný, v súvislosti s rozsudkom ho však viacero politikov, vrátane prezidentky SR Zuzany Čaputovej a premiéra Eduarda Hegera vyzvalo na rezignáciu.[13]