Rumunsko | |||||
| |||||
Národné motto: nie je | |||||
Štátna hymna: Deșteaptă-te, române! | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | – | ||||
• krátky | România | ||||
Hlavné mesto | Bukurešť 44°25′ s.š. 26°06′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Bukurešť | ||||
Úradné jazyky | rumunčina na rôznych miestnych úrovniach sú úradnými jazykmi tiež maďarčina, nemčina, rómčina, ukrajinčina a srbčina aj Slovenčina
| ||||
Štátne zriadenie prezident predseda vlády |
poloprezidentská republika Klaus Iohannis Nicolae Ciucă | ||||
Vznik | 10. máj 1877 | ||||
Susedia | Bulharsko, Srbsko, Maďarsko, Ukrajina, Moldavsko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
238 397 km² (81.) 7 160 km² (3 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2017) • sčítanie (2011) • hustota (2017) |
19 638 000 20 121 641 84,4/km² (117.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2017 197,004 mld. $ (50.) 23 957 $ (61.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2015) | 0,802 (38.) – vysoký | ||||
Mena | leu (=100 bani) (RON) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+2) (UTC+3) | ||||
Medzinárodný kód | ROU / RO | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | RO | ||||
Internetová doména | .ro | ||||
Smerové telefónne číslo | +40 | ||||
Gramotnosť: 97 % |
Súradnice: 46°S 25°V / 46°S 25°V
Rumunsko (– toto je krátky a zároveň dlhý tvar názvu[1]; po rumunsky: România) je štát v juhovýchodnej Európe.
Nachádza sa v severnej časti Balkánskeho polostrova. Severnú a východnú hranicu v dĺžke 362 km a 169 km utvára s Ukrajinou a Moldavskom (450 km), na juhu s Bulharskom (608 km). Na severozápade hraničí s Maďarskom (443 km) a na juhozápade so Srbskom (476 km). Východné brehy obmýva Čierne more v dĺžke 225 km. Rumunsko je členom Európskej únie a NATO.
Približne dve tretiny územia pokrývajú horstvá a pahorkatiny a zhruba tretinu zaberajú nížiny. V strede krajiny dominujú Karpaty, ktoré v najvyšších polohách presahujú 2 000 m. Členia sa na tri časti – Východné, Južné (tzv. Transylvánske Alpy) a Rumunské Západné Karpaty. Východné Karpaty sú pokryté lesmi, sú bohaté na drahé kovy a minerálne pramene. V Južných Karpatoch ležia najvyššie vrchy Rumunska (Moldoveanu, 2 544 m) a vyše 150 jazier. Rumunské Západné Karpaty sú nižšie, ale značne členité (Železné vráta na Dunaji). Karpatský masív obklopuje výbežky rozsiahlej Panónskej panvy, ktorá pokrýva západné okraje krajiny.
Na východe, medzi dolným Dunajom a pobrežím Čierneho mora, leží oblasť známa pod názvom Dobrudža, ktorá má s výnimkou dunajskej delty mierne zvlnený terén (pahorky cca 200 – 300 m, maximum 467 m). Delta Dunaja je najnižšie položeným miestom Rumunska. Na západe sa rozkladá pohorie Munţii Apuseni. Pohraničné oblasti tvoria nížiny, Veľká dunajská kotlina na západe, Valašská nížina na juhu a rovina okolo rieky Prut na východe.
Morské pobrežie má 225 km. Najväčšia rieka v Rumunsku – Dunaj – sa tiahne po celej dĺžke južnej hranice s Bulharskom. Hranicu s Moldavskom tvorí dotvára rieka Prut, ktorá sa vlieva do Dunaja.
Dunaj má na rumunskom území vyše 1 000 km, čo je zhruba tretina celého toku. Tvorí hranicu so Srbskom a Bulharskom a pri ústí zasa s Ukrajinou. Na Dunaji leží niekoľko významných ostrovov, (ostrov pri meste Brăila, vyše 700 km²). Za komunistického režimu tu bolo niekoľko táborov nútených prác, väzni sa zúčastňovali na vysúšaní močiarov. Delta Dunaja zaberá cca 3 500 km² a ako prírodná rezervácia je na zozname svetového dedičstva UNESCO. Východiskom do delty je mesto Tulcea.
Mureš (700 km) pramení v pohorí Giurgeu, ktoré je súčasťou Karpát. Vlieva sa do Tisy pri maďarskom Szegede. V rovnakej časti Karpát pramení Olt (vyše 600 km), ktorý však tečie po východných svahoch a vlieva sa do Dunaja. Pohraničnou riekou je dnes Prut (vyše 700 km), ktorý pred rokom 1940, keď Besarábiu a Severnú Bukovinu obsadil ZSSR, tiekol takmer celý na rumunskom území.
Obdobia dejín Rumunska:
Názov krajiny România je odvodené od slova român, ktoré je odvodené z latinského slova romanus. Skutočnosť, že názov rumunského etnika je odvodený od slova romanus, má korene v 16. storočí, kedy ho spomína mnoho autorov z Talianska, ktorí cestovali do Transylvánie, Moldávie a Valašska[2][3][4][5]. Najstarší existujúci dokument, napísaný v rumunčine, je list z roku 1521 známy pod názvom Scrisoarea lui Neacşu din Câmpulung alebo Ţara Rumânească (po slovensky: rumunská zem), ktorý oznamuje, že starosta mesta Brašov Johannes Benkner sa pripravuje na bezprostredne hroziaci útok Osmanskej ríše v Transylvánii. Tento dokument je vzácny aj z hľadiska prvého spomenutia názvu krajiny v rumunskom jazyku.
V neskorej antike sa Rímska ríša často nazývala po latinsky Romania, hoci niektorí historici zastávajú názor, že ide o Byzantskú ríšu. Tento návrh je však neprijateľný, nakoľko sa toto označenie vzťahovalo aj na vymedzenie časti Európy, kde sa používali románske jazyky.
Až do 19. storočia sa priestoru medzi riekami Dnester a Tisa hovorilo Rumânia namiesto România a etniku, žijúcemu na tomto území rumâni miesto români. Vzhľadom k tomu, že pojem rumân (označujúci rumunské etnikum a štát) vznikol koncom 18. storočia, predtým všetkých Rumunov a ich krajinu nazývali Valasi a Valašsko.
Zaujímavosť je, že rovnakým menom, teda Romania, prípadne Rumeli do 19. stor. nazývali aj Gréci dnešné Grécko. Samotní Gréci sa tiež nazývali Romaioi, teda Rimania, v podstate rovnako ako aj Rumuni. Je to dôsledok byzantskej národnej identity, Byzancia bola totiž gréckym pokračovateľom Rímskej ríše. Gréci od tohto názvu definitívne upustili koncom 19. stor.
Národnostné zloženie obyvateľstva Rumunska podľa posledného sčítania obyvateľstva z 1. júla 2002.[6][7]
Umiestnenie | Národnosť | Počet | % |
---|---|---|---|
1 | Rumuni | 19 419 871 | 89,5 |
2 | Maďari | 1 432 079 | 6,6 |
3 | Rómovia | 533 775 | 2,4 |
4 | Ukrajinci | 44 481 | 0,2 |
Umiestnenie | Náboženstvo | Počet | % |
---|---|---|---|
1 | Rumunská pravoslávna cirkev | 18 817 975 | 86,8 |
2 | Katolicizmus | 1 019 814 | 4,7 |
3 | Protestantizmus | 802 832 | 3,7 |
4 | Uniati | 195 283 | 0,9 |
5 | Islam | 65 094 | 0,3 |
6 | Ateisti | 797 183 | 3,65 |
Rumunsko je parlamentnou demokraciou s poloprezidentským systémom vlády, t. j. výkonná moc je rozdelená medzi prezidenta a predsedu vlády. Prezident sa volí vo všeobecných voľbách. Zákonodarný orgán (po rumunsky: Parlamentul) pozostáva z dvoch komôr.
V dolnej komore má najviac kresiel sociálna demokracia (113), národní liberáli majú iba 64 kresiel, ale vytvárajú spoločný blok s demokratickou stranou (48). Silná pozícia ľavice naznačuje, že najvážnejší protivník súčasného prezidenta – kandidát sociálnej demokracie Adrian Năstase – získal v prvom kole volieb dokonca viac hlasov, no nestačilo mu to na víťazstvo.
Z etnických menšín má výraznejšie zastúpenie v parlamente Maďarská demokratická únia (22 kresiel).
Územie Rumunska sa delí na 41 administratívnych jednotiek (žúp) a hlavné mesto Bukurešť.