Sova obyčajná | |
![]() | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
![]() | |
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Strix aluco Linnaeus, 1758 | |
Synonymá | |
sova lesná | |
![]() Mapa rozšírenia sovy obyčajnej Hniezdiaca, celoročný výskyt
zostavil: BirdLife International and Handbook of the Birds of the World (2016) 2012. | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Sova obyčajná alebo sova lesná[3] (lat. Strix aluco) je druh vtáka z čeľade sovovité (Strigidae). Obýva palearktídu.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sova obyčajná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, trend v Európe je neznámy.[1]
Sova s mimoriadne veľkou hlavou, samec je menší ako samica (dĺžka tela je 370 - 390 mm[5], krídla 267 - 320 mm, chvost 155 - 174 mm[6], rozpätie 940 - 1040 mm[5]). Váži okolo 400 - 550 g. Vyskytuje sa vo dvoch farebných formách: sivej a hrdzavo-hnedej. Chrbát je sivo-hnedý alebo žlto-hnedý s bielym pásom. Z brušnej strany je bledosivá alebo žltohnedá s pozdĺžnymi tmavými škvrnami s priečnymi čiarkami.[6] Na hlave nie sú "ušká" z pierok. Oči sú tmavé, nie oranžové ani žlté.[5][7] Počas letu je nápadná veľká hlava a krátky zaokrúhlený chvost, široké a pomerne krátke krídla. Nočný druh. Let má ľahký.
Samica i samec sa ozýva hlasitým "kúiit, kjuvik". Môže znieť mäkko, ostro i drsne chrapľavo. Týmto hlasom označuje samica svoju pozíciu a je to aj "žobravý hlas". Samec používa tento hlasový prejav ako kontaktný hlas počas jesenného i jarného toku, pri odovzdávaní koristi a pri párení.[8]
Hlasové prejavy samca znejú vo všeobecnosti čistejšie, u samice viac zachrípnuto. Samec v čase párenia a počas jesenného toku vydáva hlboký hvizd, "kuu, hu huuuuuuuuh". Má tri časti, klesavé ú, pauza, kratučké hu a trasľavé húkanie. Je to revírny hlas s individuálnym odtieňom. Susediaci samci sa tak poznajú podľa hlasu. V čase hniezdenia volá najmä samec "huhuhuhuhuhu". Slúži na lákanie do hniezdnej dutiny a ako začiatok párenia. Tento hlas často vydáva v hniezdnej dutine alebo vo vstupnom otvore.[8]
Mláďatá vydávajú v hniezde hlas "sii", neskôr sa u rozlietanách mláďat mení na kýchavé "ksik", "šii-ep".[5][6][7] a neskôr sa stále viac podobá na "kuit" dospelých.[8]
Stály vták. Žije v zmiešaných i listnatých lesoch, najmä v okrajových zónach od nížin až do vyšších polôh. Hniezdi v dutinách stromov i v opustených hniezdach vrán a dravých vtákov, často i v skalnatých výklenkoch, dierach, v komínoch a korunách stromov. Na základe dlhodobých pozorovaní je známe, že v krasových územiach cez deň s obľubou po celé generácie využíva na oddych výklenky vo vstupných partiách mohutných priepastí (napr. v Slovenskom krase: Obrovská priepasť, Malá Sovia priepasť, Veľká sovia priepasť, Drienkovská priepasť atď.), kde nachádza priaznivé mikroklimatické podmienky vo všetkých ročných obdobiach a pokoj[9]. Práve tento špecifický typ správania druhu sa odzrkadlil v názvosloví slovenských jaskýň - názov min. trinástich jaskýň tvorí kmeň "sovia" (porovnaj[10]). Hniezdenie v jaskyniach a priepastiach zatiaľ nebolo preukázané, ale nemožno ho vylúčiť. V marci znáša 4 – 5 bielych vajec veľkosti 47 x 39 mm. Živí sa menšími stavovcami (cicavcami, vtákmi, obojživelníkmi) i hmyzom. Inkubačný čas trvá 30 dní, výchova mláďat v hniezde 30 – 35 dní. Sovy majú veľmi veľké oči, vďaka ktorým vidia aj potme, a to 10-krát lepšie ako ľudia.[11] Ich oči sú však nehybné a aby mohli vidieť, čo sa okolo nich deje, musia krútiť hlavou. Dokážu nehlučne zaskočiť svoju obeť. Do svojich ostrých zahnutých pazúrov chytajú malé zajace a myši.
Vyskytuje sa pravidelne po celom území v listnatých lesoch až do výšky 1 800 m (Vysoké Tatry)[4]. Vzácnejšie sa objavuje i v okolí ľudských sídiel, vo veľkých parkoch[4]. Na Slovensku bolo dokázané alebo pravdepodobné hniezdenie v 88,10 % a zimovanie v 79,30 % mapovacích kvadrátoch.[4] Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 2 500 - 3 000, zimujúcich jedincov 6 000 - 9 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[12] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][13][14] Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]
Pre užitočnosť je chránená celý rok, spoločenská hodnota je 2000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[15]