Verona | |
mesto | |
Štát | Taliansko |
---|---|
Región | Benátsko |
Okres | Verona |
Nadmorská výška | 59 m n. m. |
Súradnice | 45°26′S 10°59′V / 45,433°S 10,983°V |
Rozloha | 206,63 km² (20 663 ha) |
Obyvateľstvo | 264 475 (31. 12. 2009) |
Hustota | 1 279,94 obyv./km² |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
- letný čas | SELČ (UTC+2) |
PSČ | 37100 |
Telefónna predvoľba | 045 |
Poloha mesta v Taliansku
| |
Wikimedia Commons: Verona | |
Webová stránka: comune.verona.it | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Verona je talianske mesto v oblasti Benátsko a hlavné mesto provincie Verona. Leží asi 30 km od Gardského jazera a preteká ním rieka Adiža. Má rozlohu 206,63 km² a asi 260 000 obyvateľov.
Pre svoju krásu je vyhľadávaná turistami a anglický dramatik William Shakespeare do nej zasadil dej svojej slávnej tragédie Rómeo a Júlia.
Počiatky Verony sa datujú do obdobia pred našim letopočtom, roku 550 pred Kr. ju dobyl galský kmeň Cenomanen a asi od roku 89 pred Kr. bola rímskou kolóniou. Dobre zachovaný amfiteáter – Aréna – vznikol asi o storočie neskôr.
Za čias cisára Augusta bola Verona veľkým kvitnúcim mestom.
Odohralo sa tu niekoľko dôležitých bitiek – rímsky cisár Décius tu v roku 249 porazil rímskeho cisára Philippa Arabsa, v roku 312 Konštantín Veľký pretoriánskeho prefekta Ruricia Pompeiana, v roku 403 zvíťazil Stilicho nad vizigótskym kráľom Alarichom I.
V roku 452 mesto dobyl a vyplienil Attila. Neskôr bola rezidenciou ostrogótskeho kráľa Teodoricha Veľkého, ktorý tu porazil v roku 489 germánskeho vojvodcu Odoakera. V 5. až 6. storočí bola Verona sídlom Ostrogótov, ale aj longobardského kráľa Alboina pri výprave do Itálie/Talianska.
Na začiatku 12. storočia získala Verona samostatnosť a mestské práva.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Verona na českej Wikipédii.