Rumunské kniežatstvo je obvyklé označenie rumunského štátu od roku 1859 (alebo od 1861/1862) do roku 1881. Oficiálne sa nazýval (24. január 1859 – 11. december 1861) Zjednotené kniežatstvá Moldavska a Valašska, 11. december 1861 – 1. júl 1866 Zjednotené rumunské kniežatstvá alebo polooficiálne Rumunsko, 1866 – 1881 Rumunsko.

Do roku 1859 (ale aj neskôr) sa zodpovedajúce územie zvyklo označovať ako Podunajské kniežatstvá, po prvej svetovej vojne zas ako staré rumunské kráľovstvo.

Na čele Rumunského kniežatstva stálo knieža (1859 – 1866 Alexandru Ioan Cuza, 1866 – 1881 Karol I.). Vzniklo de facto zvolením Alexandra Cuzu sa spoločného vládcu Moldavska aj Valašska v roku 1859 resp. zmenou názvu štátu na Zjednotené rumunské kniežatstvá v roku 1861 resp. prvým zasadaním spoločného parlamentu oboch týchto kniežatstiev v roku 1862. Spočiatku bolo voľnou súčasťou Osmanskej ríše, 10. mája 1877 od nej vyhlásilo nezávislosť, 13. júla 1878 bola táto nezávislosť uznaná.

V roku 1881 ho vystriedalo Rumunské kráľovstvo.