Jennifer Doudnová | |
americká biochemička a molekulárna biologička | |
![]() | |
Rod. meno | Jennifer Anne Doudna |
---|---|
Narodenie | 19. február 1964 (60 rokov) Washington, D. C., USA |
Alma mater | Harvard University |
Rodičia | Martin Kirk Doudna, Dorothy Jane Williams |
Manžel | Jamie Cate |
Deti | 1 |
Odkazy | |
Commons | ![]() |
Jennifer Doudnová (angl. Jennifer Anne Doudna; * 19. február 1964, Washington, D. C., USA)[1] je americká biochemička a molekulárna biologička.
Je jednou z hlavných predstaviteliek tzv. CRISPR revolúcie, jej práca bola základným kameňom CRISPR editácie genómu.[2] V roku 2012 spoločne s Emmanuelle Charpentierovou navrhli systém CRISPR-Cas9 ako programovateľný nástroj pre editáciu genómu,[3] čo je považované za jeden z najdôležitejších objavov v histórii biológie,[4][5] v roku 2020 obe dostali Nobelovu cenu za chémiu.
Na začiatku vedeckej kariéry pracovala na odkrytí štruktúry a biologickej funkcie RNA enzýmov a ribozómov.[6]
V roku 2012 spoločne s kolegami objavila spôsob ako redukovať čas a prácu nutnú k editácii genómu DNA.[7][8] Jej objav bol založený na proteíne označovanom Cas9, ktorý bol nájdený v imunitnom systéme baktérie Streptococcus, kde spolupracuje s navádzacou RNA a funguje podobne ako nožnice. Proteín napáda vírusovú DNA a skracuje ju, čím chráni baktériu pred infekciou.[3] Tento systém bol známy už skôr, ale až Doudna so Charpentierovou dokázali využiť rôzne RNA k programovaniu strihania a editácie rôznych typov DNA.[3] V roku 2015 predniesla TED Talk o bioetických problémoch pri používaní CRISPR.[9] Vzhľadom k rozširovaniu editácie genómu viacbunkových organizmov, pokračovala ďalej s prednášaním o etických problémoch spojených s funkčnými zmenami organizmov pomocou CRISPR.[10] Jej objavy boli ďalej spracovávané inými výskumnými skupinami na aplikácie v rôznych odboroch, od bunkovej biológie cez výskum rastlín a živočíchov až po liečbu cystickej fibrózy a HIV.[4]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jennifer Doudnaová na českej Wikipédii.