Trnava | |
mesto | |
Trojičné námestie
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Trnavský kraj |
Okres | Trnava |
Región | Dolné Považie |
Časti | Trnava-stred Trnava-západ Trnava-sever Trnava-východ Trnava-juh Modranka |
Vodný tok | Trnávka |
Nadmorská výška | 146 m n. m. |
Súradnice | 48°22′40″S 17°35′10″V / 48,3777497°S 17,5862106°V |
Rozloha | 71,54 km² (7 154 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 62 955 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 880 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1211 |
Primátor | Peter Bročka[3] (nezávislý) |
PSČ | 917 01, 917 02, 917 05, 917 08 |
ŠÚJ | 506745 |
EČV (do r. 2022) | TT |
Tel. predvoľba | +421-33 |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Trhová 3 917 71 Trnava |
E-mailová adresa | info@trnava.sk |
Telefón | 033 / 3236 101 |
Fax | 033 / 3236 400 |
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
Wikimedia Commons: Trnava | |
Webová stránka: trnava.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Trnava (lat. Tyrnavia, maď. Nagyszombat, nem. Tyrnau) je krajské mesto na západe Slovenska, sídlo Trnavského samosprávneho kraja a Trnavského okresu. Svojou rozlohou a počtom obyvateľov je siedmym najväčším mestom krajiny.
Keďže Trnava bola jedným z najdôležitejších centier rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku (po roku 1541 bola na isté obdobie sídlom ostrihomského arcibiskupa a od roku 1922 sídlom Trnavskej apoštolskej administratúry, ktorá bola v roku 1977 povýšená na arcibiskupstvo), stojí tu množstvo kostolov, a tak dostala prezývku „Malý Rím“ alebo aj „Slovenský Rím”.
Leží na rieke Trnávka, v centre Trnavskej pahorkatiny. Centrum mesta je v nadmorskej výške 146 m n. m. a leží 45 km severovýchodne od Bratislavy. Nitra leží 47 km východne, Piešťany 37 km severovýchodne, Senica 42 km severozápadne, Galanta 26 km južne a Modra 25 km západne.
V meste alebo jeho blízkosti vedú diaľnica D1, rýchlostná cesta R1 a cesty I/51 od Senice, I/61 od Senca na Trenčín, II/504 od Modry na Piešťany a II/560 na Dechtice. Trnavou prechádza aj železničná trať Bratislava – Žilina, v tunajšej stanici začínajú trate Trnava – Kúty a Trnava – Sereď.
Podnebie je prevažne (v porovnaní so zvyškom Slovenska) teplé a suché s miernejšími zimami. Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 9 a 10 °C. Najteplejším mesiacom je júl (20,3 °C), najchladnejším január (2,2 °C). Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje medzi 420 až 800 mm.
Na križovatke starých obchodných ciest využívaných od praveku, pri riečke Trnávka, bola založená kupecká osada Trnava. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1211. Je to listina ostrihomského arcibiskupa Jána o donácii príjmov miestneho kostola v ostrihomskej kapitule.
Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Udelil jej ich v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. Privilégiom podriadil mesto priamo korune a vymedzil mu také práva, ktoré umožňovali rýchly rozvoj mesta. Pôvodné poľnohospodárske centrum sa začalo postupne meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel.
V 13. storočí si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche takmer 60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevozemnými valmi, ktoré boli neskôr nahradené murovanými hradbami.
Výsadné postavenie mesta upevňovali ďalší uhorskí králi. O dôležitom postavení mesta svedčí aj skutočnosť, že Trnava bola miestom stretnutí kráľov.
28. apríla 1430 Bitka pri Trnave: Husiti porazili Uhorskú armádu.
Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvom, v roku 1543, presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Bratislava sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny. 18. augusta 1561 začala sa výstavba jezuitského kolégia v Trnave na mieste dnešnej Trnavskej univerzity
Sedemnáste storočie sa pokladá za jedno z najhorších období slovenských dejín. Charakterizujú ho stavovské povstania uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru, ktoré sa dotýkajú aj života Trnavy. Je paradoxom, že práve v storočí vojen a požiarov (v Trnave vypukol veľký požiar 23. júna 1666, kedy bolo zničené, až na pár ulíc, celé mesto a 16 obyvateľov prišlo o život) sa stáva Trnava univerzitným sídlom. V roku 1635 založil Peter Pázmaň Trnavskú univerzitu, najskôr len s filozofickou a teologickou fakultou. Právnická fakulta bola otvorená v roku 1667 a lekárska až v roku 1769. V 17. storočí boli postavené stavby, ktoré sú dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Staré budovy dominikánskeho kláštora boli prestavané pre potreby univerzity, vystavili nové konvikty.
Do 18. storočia vstupovala Trnava ako univerzitné mesto známe v celej Európe. V roku 1777, keď na pokyn Márie Terézie presťahovali univerzitu do Budína, túto stratu cítila nielen Trnava, ale celé Slovensko.
V roku 1792 Anton Bernolák vytvoril v Trnave hlavný stánok Slovenského učeného tovarišstva.
1. augusta do 24. septembra 1831 Trnava zažila ničivú epidémiu cholery, ktorá si vyžiadala za dva mesiace cez 800 obetí.
Budovu divadla si trnavskí mešťania postavili v roku 1831. 1. júna 1846 bol daný do prevádzky prvý úsek konskej železnice v Uhorsku, trať z Bratislavy do Trnavy. V roku 1870 začal v Trnave pôsobiť Spolok svätého Vojtecha, ktorý v období zákazu činnosti Matice slovenskej pomáhal udržiavať národné povedomie.
Veľký rozvoj zažilo mesto v medzivojnovom období, keď stúpol počet obyvateľov z 15 tisíc v roku 1910 na 26 tisíc v roku 1940. Trnava bola vtedy tretie najväčšie mesto na Slovensku.
25. augusta 1996 sa Trnava stala krajským mestom.
Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva podľa údajov z roku 2023: