Česko-slovenskí Namíbijci či Namíbijskí Česi (čes. Namibijští Češi) bola skupina detí z Namíbie, ktorá bola evakuovaná do Česko-Slovenska v čase namíbijskej vojny za nezávislosť. Kvôli bojom v Namíbii stáli desiatky utečeneckých táborov, v ktorých vyrastalo alebo sa priamo narodilo mnoho detí. Oslobodenecké hnutie SWAPO malo podporu krajín východného bloku vrátane Česko-Slovenska. Hnutie požiadalo česko-slovenskú vládu o azyl a vzdelanie namíbijských detí sužovaných vojnou, a tak sa do Česko-Slovenska dostalo vyše sto detí.[1][2][3]
Dňa 15. novembra 1985 dorazilo 56 detí na zámok v Bartošoviciach na Novojičínsku. V tom čase bol zámok prispôsobený funkciám na internátnu školu. Deti prežili idylické detstvo plné hier, výletov, športovania a samozrejme učenia sa nielen češtiny. Tú sa dokonale naučili.[3] V roku 1989 na Slovensko priletelo 63 detí, ktoré bývali v Považskej Bystrici.[4] V novembri 1989 v Česko-Slovensku skončil komunistický režim a Namíbia o štyri mesiace neskôr vyhlásila nezávislosť. Novo vládnuce hnutie SWAPO začalo ostro naliehať na česko-slovenskú vládu, aby deti vrátila. Praha žiadala záruky, že o nich bude v Namíbii dobre postarané, ale dostala sa pod veľký tlak. Vec vygradovala dokonca diplomatickou roztržkou, keď sa vláda vo Windhoeku vyhrážala, že Česko-Slovensko nechá vyhlásiť v OSN za teroristický štát, ktorý zadržiava ich občanov. Nepomohli ani príhovory českých rodín, ktoré chceli deti adoptovať.[3] Deti sa museli v roku 1991[4] vrátiť späť do svojej rodnej vlasti, avšak bez akýchkoľvek znalostí tamojšieho kultúrneho prostredia. Deti z toho boli traumatizované, a niektoré z nich to poznamenalo po zvyšok života.[5][6] Prevažná väčšina detí sa v dospelosti do Česka nevrátila.[7]