Štátna vlajka Lotyšska je obdĺžnik tvorený dvoma pozdĺžnymi tmavohnedými pruhmi, medzi ktorými je užší biely pruh (pomer pruhov 2:1:2).
Karmínovo tmavočervená farba sa niekedy vysvetľuje ako symbol pripravenosti Lotyšov brániť svoju slobodu do poslednej kvapky krvi. Biela reprezentuje pravdu, právo a česť. Iná interpretácia vychádza z legendy, ktorá hovorí, že istý lotyšský veliteľ bol zranený v boji, zavinuli ho do bielej plachty a jej konce nasiakli jeho krvou. Tmavočervená farba je vo svete nazývaná ako „lotyšská červeň“ a odlišuje lotyšskú vlajku od podobnej vlajky rakúskej. Biela a karmínová sa stali národnými farbami už v dobe, keď Lotyšsko s južným Estónskom tvorili dohromady jeden celok nazývaný Livónsko.
Prvá zmienka o lotyšskej vlajke pochádza už z 13. storočia, kedy pod ňou bojovali lotyšské kmene proti estónskym protivníkom. Na základe historických prameňov bola súčasná podoba vlajky navrhnutá v roku 1917 lotyšským umelcom Ansisom Cirulisom. Za štátnu vlajku si ju Lotyši vybrali v júni 1921, počas pádu Sovietskeho zväzu bola vlajka znovu zavedená 27. februára 1990 [1].