Česká vojna alebo české stavovské povstanie bol konflikt v rokoch 1618 až 1620, prvá fáza tridsaťročnej vojny.

České protestantské stavy povstali proti cisárovi Matejovi II., pretože ich práva boli porušované. Stavy ostro vystúpili proti katolíckym miestodržiteľom a zvrhli ich z okien Pražského hradu. Bola to tzv. druhá pražská defenestrácia.

Českí páni zostavili vládu tridsiatich direktorov a hľadali pomoc v protestantskej Európe. Na ich stranu sa postavila Protestantská únia pod vedením Fridricha Falckého, ktorého si zvolili za panovníka. Tento panovník vládol len jednu zimu, preto je nazývaný "zimný kráľ".

Nový cisár Ferdinand II. zorganizoval silné žoldnierske vojsko, ktoré podporovala Katolícka liga. 8. novembra 1620 v bitke na Bielej hore boli české protestantské stavy porazené. Následky pre český národ boli:

• na Staromestskom námestí bolo popravených 27 účastníkov odboja, medzi ktorými bol aj slovenský lekár Ján Jesenius.
• majetky protestantských šľachticov boli skonfiškované a pridelené ľuďom verným Habsburgovcom
• panovník vydal nariadenie, podľa ktorého ten, kto ho nebude nasledovať v otázke náboženstva, musí odísť z krajiny (takto odišiel aj Ján Amos Komenský).

Literatúra

• FUKALA, Radek: Pražská defenestrácia : Predohra tridsaťročnej vojny. In: Historická revue, roč. XXV, 2014, č. 2, s. 8  – 15.

Pozri aj

• 27 českých pánov
• Tridsaťročná vojna

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Česká vojna