Volejbal je olympijský šport, v ktorom dve športové družstvá oddelené vysokou sieťou pomocou svojich rúk, ramien a (zriedka) aj iných častí trupu udierajú do lopty a snažia sa ju premiestniť na opačnú stranu siete.

Dejiny

Volejbal sa zrodil na sklonku 19. storočia v USA. 9. februára 1895 profesor telesnej výchovy v Holyoku W. G. Morgan rozdelil telocvičňu tenisovou sieťou, ponad ktorú žiaci odbíjali basketbalovú loptu. Rozpracoval prvé základné pravidlá hry a dal jej názov mintonette. Prvý raz sa mintonette hral pred divákmi v Springfielde v roku 1896. Až neskôr nazvali túto hru volejbalom (odvodené od „to volley the ball“ – odraziť loptu).

Prostredníctvom vojakov USA bojujúcich počas prvej svetovej vojny vo Francúzsku sa volejbal dostáva na európsky kontinent v roku 1917. Po úprave pravidiel Medzinárodnou volejbalovou federáciou FIVB sa volejbal zo širokej výkonnostnej základne rýchlo stal vrcholovým športom, ktorý dosahuje veľa významných medzinárodných úspechov.

Charakteristika

Volejbal patrí do skupiny odrážacích športových hier s veľkou popularitou na celom svete. Je hrou sieťovou a kolektívnou. Popularita volejbalu vyplýva zo zaujímavého a pestrého obsahu hry, z činností, pri ktorých hráč musí spolupracovať so spoluhráčmi a neprichádza do osobného - priameho kontaktu so súperom.

Volejbal je vlastne boj dvoch družstiev, pričom obidve sa snažia realizovať základné úlohy v hre, ktoré rozhodujú o víťazstve. Táto činnosť je charakterizovaná tým, že hráči sa snažia loptu vrátiť do poľa súpera, aby ju súper nemohol spracovať a vrátiť ponad sieť dovoleným počtom odbití. Hráči sa usilujú o dotyk lopty s hracou plochou súpera. Pokiaľ sa to niektorému z tímov podarí, výmena končí a víťazný tím získava bod. Táto činnosť sa realizuje v zápase. V priebehu boja dvoch kolektívov sa strieda útok a obrana. Jedno družstvo útočí a druhé sa bráni, respektíve prechádza do protiútoku. Útočiaci tím sa snaží položiť loptu na súperovu hraciu plochu a obranný tím sa tomu snaží zabrániť. Obranou sa rozumie blokovanie útočiaceho hráča a nasleduje obrana v poli. Hráči sú v poli rozostavení tak, aby zamedzili dotyku lopty s palubovkou. Obrana je postavená tak, aby sa dotyk lopty s palubovkou nikdy nemohol realizovať, avšak najmä v mužskom volejbale končí takmer každá výmena bodom. To robí tento šport zaujímavý nielen z diváckeho hľadiska ale aj taktizovania samotných hráčov. Tieto ucelené časti hry nazývame fázami hry. Obidve základné fázy v hre - útok a obrana - majú rovnaký význam.

Každý zápas sa delí na sety. Jednotlivé časti, ktoré začínajú podaním a končia chybou niektorého z družstiev, nazývame rozohrami.

Moderný volejbal funguje na špecializácií jednotlivých hráčov. V modernom volejbale hrá volejbal až sedem hráčov. Tím pozostáva z dvoch smečujúcich hráčov, dvoch blokárov, jedného nahrávača a posledný hráč je tzv. univerzál. Siedmy hráč vo volejbale je špeciálny obranný hráč - libero. Pre libera platia špecifické pravidlá. Zavedenie libera do volejbalu malo niekoľko dôvodov. Jedným je posilnenie obrany v poli, iným dôvodom je možnosť aktívneho hrania viac hráčom. V neposlednej rade však post libera ponúkol možnosť hrať vrcholový volejbal aj hráčom s nižším vzrastom.

Hráči

Smečiar – Útok je postavený na hráčoch – smečiaroch. Sú to hráči útočiaci z hlavného (ľavého) kolíka, prípadne spoza útočnej čiary stredom. Smečiar by mal byť typ dynamického hráča schopného príjmu lopty a následného útoku. Smečiari nebývajú najvyšší hráči na ihrisku, ale patria k najdynamickejším. V základnej šestke sú dvaja smečiari.

Blokár – Blokár je väčšinou najvyšší hráč v poli. Ide o stredového hráča na sieť. Jeho najdôležitejšia úloha je obrana poľa pred útokmi súpera. Jeho výška je potrebná, aby dokázal promptne reagovať na súperov útok, často aj bez maximálneho výskoku. Blokár tiež útočí. Jeho parametre mú dávajú možnosť viesť rýchly a tvrdý útok stredom siete. Najčastejšie vidíme blokára útočiť tzv. "rýchlikom", keď hráč vyskočí tesne predtým ako do ruky dostane loptu nahrávač. Takýmto útokom sa docieli nekompaktná obrana súpera a často útok na jednoblok. V základnej šestke sú dvaja blokári.

Nahrávač – Najtvorivejší hráč z celého tímu, tvorí taktiku. Musí to byť dynamický hráč schopný rýchlych presunov po hracej ploche. V modernom volejbale je v poli iba jeden nahrávač, ktorý "zbieha" po ihrisku a po príjme súperovho podania nahráva útočiacim hráčom. Cieľom nahrávača je nahrať loptu tak, aby útočiaci hráč mal čo najľahšiu pozíciu na vykonanie útoku. Preto nahrávač pri náhre vyskočí a nahráva zápästím, keď do poslednej chvíľe obrana nevie, kam lopta poletí. Nahrávač sa zdržuje v zóne číslo 2, odkiaľ má vynikajúci prehľad o hre.

Univerzál – Univerzáli bývajú často dynamickí hráči s pevnou psychikou. Ich útokom je pravý kolík, tzv "handa". Často útočia spoza útočnej čiary. Títo hráči disponujú vynikajúcim výskokom a špičkovým prehľadom o hre. Univerzál je v poli diagonálne s nahrávačom.

Libero – Libero je obranný hráč. Väčšinou nižšieho vzrastu a v poli strieda blokára. Je to tiež siedmy hráč tímu. Taktiež má iný dres ako ostatní hráči.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Volejbal

Externé odkazy

• Oficiálna stránka Medzinárodnej volejbalovej federácie (po anglicky)