Vlajka Nemecka pozostáva z troch vodorovných pruhov farieb čierna, červená a zlatá. Existuje od roku 1949.

História vlajok Nemecka

V roku 1871, keď sa po vyhranej vojne s Francúzskom, spojil Severonemecký spolok s ostatnými nemeckými štátmi do jednotného Nemecka pod vládou pruskej dynastie, stala sa vlajkou tohto útvaru trikolóra používaná už od roku 1866 Severonemeckým spolkom (čierna a biela boli farby pruské, červená potom reprezentovala hanzové mesta). Po vzniku republiky sa od 11. 8. 1919 začali vztyčovať v Nemecku vlajky čierno-červeno-žlté, ktoré sa používali už od tridsiatych rokov 19. storočia. Frankfurtský snem (1848) ich dokonca vyhlásil za oficiálne. V roku 1850 ich však zakázal pruský kráľ. Adolf Hitler sa 13.3.1933 vrátil k vlajke cisárskej, spolu s ňou sa ale mohla vztyčovať vlajka NSDAP, tá sa tiež stala 15.9.1935 jedinou nemeckou vlajkou. V septembri 1949 vyhlásená NSR, rovnako tak ako o mesiac neskôr NDR sa vrátili k farbám čierno-červeno-žltej. V NDR bola však vlajka ako taká zavedená až zákonom z roku 1955 (potom čo NDR získala plnú štátnu suverenitu zmluvou zo ZSSR). Pre rozlíšenie vlajok oboch štátov, ktoré navyše patrili k znepriateleným táborom, pridala NDR v roku 1959 na svoju vlajku štátny znak. Po zjednotení Nemecka v roku 1990 vlaje prostá čierno-červeno-žltá trikolóra opäť v celom Nemecku.

Stručná história Nemecka

• 1871-1918 cisárstvo
• 1918-1933 republika
• 1933-1945 fašistická diktatúra
• 1945-1949 spojenecká okupácia Nemecka
• 1949 vyhlásenie Nemecká demokratická republika a Nemecká spolková republika
• 1990 zjednotenie Nemecka

Galéria

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vlajka Nemecka