Hudba sa vo všeobecnosti definuje ako špecifická ľudská aktivita, ktorá sa pomocou v priestore a čase charakteristicky zoskupených tónov a zvukov a na základe spoločenských skúseností usiluje o (hlavne estetickú) komunikáciu. Hudba je konkrétnejší druh umenia, ktorého výrazovými prostriedkami sú tóny a základnými komponentmi harmónia, melódia, rytmus a farba. Podľa Cassiodora je hudba matematická veda.

Členenia

zdroje^[1][2]

Podľa zvukového materiálu

• vokálna (ľudský hlas)
• inštrumentálna (hudobné nástroje)
  • symfonická
  • komorná
  • dychová

Podľa funkcie

• posluchová (absolútna, programová)
• dramatická
• úžitková
  • tanečná
  • pochodová
  • obradná
  • kultová (liturgická, cirkevná)

Podľa pôvodu

• ľudová
• umelá

Podľa umeleckého zamerania

• ľudová hudba
• populárna hudba
• umelecká (vážna)

alebo tiež

• artificiálna
• nonartificálna

Podľa témy

• náboženská hudba
• svetská hudba

Dejiny hudby

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny hudby

Slovenská populárna hudba

Bližšie informácie v hlavnom článku: Slovenská populárna hudba

Slovenská populárna hudba, v zmysle pop music, sa začala rozvíjať v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Každé obdobie je charakteristické nástupom rôznych generácii či už hudobníkov, skladateľov, alebo textárov.

Hudobná veda

Bližšie informácie v hlavnom článku: Hudobná veda

Hudba je schéma zvukov,ktoré sú vytvorené rôznymi hudobnými nástrojmi.

Referencie

1. ↑ hudba. In: Malá československá encyklopedie II D-CH. 1. vyd. Praha : Academia, 1985. s. 865.
2. ↑ hudba. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník II. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-659-0. s. 249.

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Hudba
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hudba

Externé odkazy

Hudobný portál

• Hudba. In: Filit
• Rukopisná kronika hudobnej školy v Bratislave z rokov 1919 - 1991, doplnená výstrižkami z dobovej tlače : Kronika 1. hudobnej školy v Bratislave na Františkánskom námestí č. 2 .1919 - 1991. 821 s. Rukopis. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB