V politológii sa pod pojmom politický systém rozumie typ politickej organizácie, ktorý môže byť uznaný, pozorovaný alebo inak deklarovaný štátom.^[1]

Definuje proces prijímania oficiálnych vládnych rozhodnutí. Zvyčajne zahŕňa vládny právny a ekonomický systém, sociálny a kultúrny systém a ďalšie špecifické systémy štátu a vlády. Ide však o veľmi zjednodušený pohľad na oveľa zložitejší systém kategórií zahŕňajúci otázky, kto by mal mať právomoc a aký by mal byť vplyv vlády na jej obyvateľov a hospodárstvo.

Hlavnými typmi politických systémov sú demokracie, totalitné režimy a medzi nimi autoritatívne režimy s rôznymi hybridnými režimami.^[2][3] Moderný klasifikačný systém zahŕňa aj monarchie ako samostatný subjekt alebo ako hybridný systém hlavných troch.^[4][5]

Definícia

Podľa Davida Eastona "politický systém možno označiť ako interakciu, prostredníctvom ktorej sa autoritatívne prideľujú hodnoty spoločnosti".^[6] Politický systém sa vo všeobecnosti vzťahuje na proces, v ktorom sa v spoločnosti prijímajú zákony a prideľujú verejné prostriedky, a na vzťahy medzi osobami, ktoré sa podieľajú na prijímaní týchto rozhodnutí.^[7]

Sociálna politológia

Pozri aj: Zoznam foriem vlády

Sociologický záujem o politické systémy spočíva v zisťovaní, kto má moc vo vzťahu medzi vládou a obyvateľmi a ako sa vládna moc využíva. Podľa profesora z Yaleovej univerzity Juana Josého Linza existujú v súčasnosti tri hlavné typy politických systémov: demokracie, totalitné režimy a medzi nimi autoritatívne režimy (s hybridnými režimami).^[3][8] Ďalší moderný klasifikačný systém zahŕňa monarchie ako samostatný subjekt alebo ako hybridný systém hlavných troch.^[4] Vedci vo všeobecnosti označujú diktatúru buď ako formu autoritárstva, alebo ako totalitarizmus.^{[3][9][10][11]}

Demokracia

Demokracia (zo starogréčtiny: δημοκρατία, romanizované: dēmokratía, dēmos "ľud" a kratos "vládnuť")^[12] je systém vlády, v ktorom štátnu moc má v rukách ľud alebo všeobecné obyvateľstvo štátu.^[13] Podľa minimalistickej definície demokracie sú vládcovia volení prostredníctvom volebnej súťaže, zatiaľ čo rozsiahlejšie definície spájajú demokraciu okrem volebnej súťaže aj so zárukami občianskych slobôd a ľudských práv.^[14][15]

Autoritárstvo

Autoritárstvo je politický systém, ktorý sa vyznačuje odmietaním demokracie a politickej plurality. Zahŕňa používanie silnej centrálnej moci na zachovanie politického status quo a obmedzenie právneho štátu, deľby moci a demokratického hlasovania.^[16] Politológovia vytvorili mnoho typológií opisujúcich varianty autoritárskych foriem vlády. Autoritárske režimy môžu byť autokratické alebo oligarchické a môžu byť založené na vláde strany alebo armády. Štáty, ktoré majú neistú hranicu medzi demokraciou a autoritárstvom, boli niekedy charakterizované ako "hybridné demokracie", "hybridné režimy" alebo "konkurenčné autoritárske" štáty.^[17][18]

Totalita

Totalitarizmus je politický systém a forma vlády, ktorá zakazuje opozičné politické strany, neberie do úvahy a zakazuje politické požiadavky individuálnej a skupinovej opozície voči štátu a kontroluje verejnú a súkromnú sféru spoločnosti. V oblasti politológie je totalitarizmus extrémna forma autoritárstva, v ktorej všetku spoločensko-politickú moc má v rukách diktátor, ktorý zároveň ovláda národnú politiku a národy národa pomocou nepretržitých propagandistických kampaní, ktoré vysielajú štátom kontrolované a spriatelené súkromné masovokomunikačné prostriedky.

Monarchia

Monarchia je forma vlády, v ktorej je na čele štátu doživotne alebo až do abdikácie osoba – monarcha. Politická legitimita a autorita monarchu sa môže líšiť od obmedzenej a do značnej miery symbolickej (konštitučná monarchia) až po úplne autokratickú (absolutistická monarchia) a môže zahŕňať výkonnú, zákonodarnú a súdnu oblasť.^[19]

Panovníci sa väčšinou dedili, pričom často vznikali dynastie. V histórii sa však často vyskytovali aj volené a samozvané monarchie.^[20] Aristokrati, hoci nie sú monarchiám vlastný, často slúžia ako skupina osôb, z ktorej sa vyberá panovník, a na obsadenie konštitučných inštitúcií (napr. diéty a dvora), čo mnohým monarchiám dodáva oligarchické prvky.

Hybrid

Hybridný režim je typ politického systému, ktorý často vzniká v dôsledku neúplného demokratického prechodu z autoritatívneho režimu na demokratický (alebo naopak). Hybridné režimy sa zaraďujú do kategórie režimov, ktoré majú kombináciu autokratických prvkov s demokratickými a môžu v nich súčasne prebiehať politické represie a riadne voľby. Hybridné režimy sa bežne vyskytujú v rozvojových krajinách s bohatými prírodnými zdrojmi, ako sú napríklad ropné štáty.^[21][22][23] Hoci tieto režimy zažívajú občianske nepokoje, môžu byť relatívne stabilné a vytrvalé po celé desaťročia. Od konca studenej vojny došlo k nárastu počtu hybridných režimov.^[24]

Pojem hybridný režim vychádza z polymorfného pohľadu na politické režimy, ktorý sa stavia proti dichotómii autokracia alebo demokracia. Moderná vedecká analýza hybridných režimov sústreďuje pozornosť na dekoratívny charakter demokratických inštitúcií (voľby nevedú k zmene moci, rôzne médiá vysielajú vládny názor a opozícia v parlamente hlasuje rovnako ako vládnuca strana, mimo iného), z čoho sa vyvodzuje záver, že demokratický ústup, prechod k autoritárstvu je najčastejším základom hybridných režimov. Niektorí vedci tiež tvrdia, že hybridné režimy môžu napodobňovať úplnú diktatúru.

Referencie

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Politický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Political system na anglickej Wikipédii.