Mišpuľa obyčajná (lat. Crataegus germanica, Mespilus germanica) je druh rastliny z rodu hloh (Crataegus), resp. staršie z rodu mišpuľa (Mespilus).

Plody sú jedlé. Nezrelé chutia trieslovito, zrejú po premrznutí a zmäknutí, sú chutné so špecifickou hruškovou chuťou, oceňované i pre zdravotné účinky. Dá sa použiť aj ako okrasná rastlina.

Dejiny

Často sa pestovala v stredoveku ako ovocná drevina, v strednej Európe sa pestuje od 12. storočia. Je ale možné, že sa pestuje už 3 000 rokov.^[1] Staroveký grécky geograf Strabón zmieňuje μέσπιλον (mespilon) v publikácii Geographica , kniha 16, kapitola 4.^[2]

Pestovala sa v Grécku asi 700 pred Kr. a v Ríme asi 200 rokov pred Kr.. V 17. a 18. storočí ju vytlačili iné druhy ovocia, aj dnes sa pestuje okrajovo.

Rozšírenie

Pochádza z oblasti malej Ázie, Kaukazu a severného Iránu.^[3] 

Opis

Je to listnatý opadavý ker (zriedkavo malý strom). Dorastá do výšky 5 m. Listy sú 7-12 cm dlhé, zelené, kožovité, ochlpené. Kvitne v máji nápadne veľkými kvetmi s bielymi korunnými lístkami. Plody sú ochlpené, hnedo sfarbené malvice. Drevo je červeno biele, tvrdé, pevné a veľmi húževnaté. Mladé výhonky voľne rastúcich rastlín majú tŕne, tie však úplne chýbajú u kultúrnych odrôd.

Počet chromozómov 2n = 32 alebo 2n = 34 .^[1]

Obsahové látky

Plody obsahujú asi sedemdesiatpäť percent vody, desať percent cukru, vitamíny (C a B2), vlákninu , triesloviny, kyseliny (najviac kyselinu jablčnú ). A minerálne látky ako vápnik , horčík , draslík a sodík . ^{[4] [5]}

Použitie

Používa sa ako okrasná rastlina pre nápadné kvety a plody. Plody sa používajú na konzumovanie ako ovocie, zrejú po prvých mrazoch. Považuje sa za cenné ovocie pre obsah vlákniny, ktorý pôsobí proti rakovine hrubého čreva a môže znížiť aj riziko vzniku žlčových kameňov, zvyšuje mikrobiálnu činnosť v prospech črevných baktérií. Zo zrelých plodov možno ľahko vyrobiť veľmi chutnú zaváraninu. Nevýhodou mišpule je obtiažna manipulácia so zrelými mäkkými plodmi, ktorých šupka sa ľahko trhá.

V Iráne sa ovocie, lístie, kôra a drevo stromu používali ako lieky na niektoré ochorenia, vrátane hnačky, nadúvania žalúdka, abscesov v krku a horúčky. ^[6]

Pestovanie

Mišpuľa vyžaduje teplé a chránené miestá. Preferuje zásaditú, priepustnú výživnú pôdu. Vydrží prísušky.

Rozmnožovanie

Ako ovocný strom, prípadne ker sa rozmnožuje vegetatívne, vrúbľovaním alebo očkovaním na hloh v užšom zmysle, dulu, hruškový semenáč alebo jarabinu, ale občas sa množí aj samovoľne semenom.

Choroby a škodcovia

Mišpuľu len zriedkavo napadnú škodcovia či choroby. Listy môžu poškodzovať larvy motýľa Lithocolletis blancardella. Hnilobu plodov, moniliózu, spôsobuje Monilia fructigena (rod Monilia). Niekedy ju môže poškodzovať huba Podosphaera clandestina spôsobujúca vädnutie listov a púčikov. Mišpuľa je ale náchylná na poškodenie bakteriálnou spálou ružovitých.

Odkazy

1. ↑ ^{a b} The Medlar (Mespilus germanica, Rosaceae) from antiquity to obscurity. Economic Botany. 43(3): . . preview Dostupné online. ^{[nefunkčný odkaz}
2. ↑ Strabo, Geography . . Dostupné online.
3. ↑ Mišpule obecná (Mespilus germanica L.) . . Dostupné online. Archivované 2016-02-15 z originálu.
4. ↑ Téma z diskuze: Jak se starat o mišpuli a co s jejími plody? . . Dostupné online.
5. ↑ Srovnání hodnot antioxidační kapacity v netradičních druzích ovoce . . Dostupné online.
6. ↑ Medicinal benefits and usage of medlar ( Mespilus germanica ) in Gilan Province (Roudsar District), Iran . . Dostupné online.