Vinič hroznorodý | |
![]() | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Vitis vinifera L. | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Vinič hroznorodý v užšom zmysle (lat. Vitis vinifera sensu stricto; ďalšie názvy pozri nižšie) je kultúrna rastlina z rodu vinič (Vitis).
V širšom (a dnes častejšom) zmysle druh vinič hroznorodý (Vitis vinifera sensu lato) zahŕňa aj príbuzné divé taxóny - podrobnejšie pozri v článku vinič. Nasledujúci text článku je len o kultúrnej rastline, teda o viniči hroznorodom v užšom zmysle.
Slovenské názvy sú: vinič hroznorodý [1] v užšom zmysle[2], vinič hroznorodý pravý[3], vinič hroznorodý pestovaný[4][3], vinič ušľachtilý[5][6], ušľachtilý vinič[7], vinič európsky[8], európsky vinič [9]; zastarano réva vínna[10][11], réva vinná[12], víno[13]; zastarano alebo nárečovo alebo mimo taxonómie (vínna) réva[14][15]; mimo taxonómie vinič[16][14], hovorovo hrozno.
Vedecké, čiže latinské, názvy sú najmä: Vitis vinifera sensu stricto, Vitis vinifera subsp. vinifera, Vitis sativa a Vitis vinifera subsp. sativa[17].
Vinič hroznorodý je lianovitá rastlina pôvodom zo Stredomoria, určená na produkciu hrozna alebo na použitie ako množiteľský materiál pre tieto rastliny. Plodmi sú bobule s vysokým obsahom cukru (25%) konzumované ako stolové hrozno alebo spracúvané na víno a iné alkoholické a nealkoholické nápoje.
Vinič hroznorodý sa delí na veľké množstvo kultivarov (nazývaných aj odrody či sorty). V literatúre existuje viacero pokusov zoskupiť tieto kultivary do väčších taxónov. Známe - ale už pomerne staré - je napríklad delenie A. M. Negruľa. Negruľ používal starší vedecký názov viniča hroznorodého Vitis vinifera subsp. sativa a vinič hroznorodý delil na geograficky vymedzené taxóny nazývané proles (proles je stará latinská taxonomická úroveň; toto slovo sa často vôbec neprekladá, ale niekedy sa prekladá ako potomstvo, rasa, plemeno, ekotyp a podobne). Konkrétne sa podľa neho vinič hroznorodý delí na tieto prolesy (potomstvá) a subprolesy [18][19]:
Viničová sadenica je:
Podpníkový vinič je rastlina viniča, ktorej odrezky sú používané najmä na vrúbľovanie viniča a tvoria jej dolnú časť.
Klon viniča je vegetatívnym spôsobom dopestované a geneticky identické potomstvo z jedného kra, ktorý je zapísaný v Listine registrovaných odrôd.
Ker viniča je rastlina viniča v pestovateľskom tvare určená na produkciu hrozna, vrúbľov alebo odrezkov viniča.
Odroda (=kultivar, sorta) je skupina viniča v rámci najnižšieho známeho botanického triedenia, ktorú možno odlíšiť od akejkoľvek inej skupiny viniča podľa prejavu najmenej jedného znaku a považovať za jednotnú s ohľadom na jej schopnosť nemeniť sa pri rozmnožovaní.
Nie je možné presne určiť vek viniča, ale určite je staršia ako ľudstvo. Našli sa stopy po nej na brehoch Kaspického mora, v Grónsku, v Severnej Amerike, v Malej Ázii. Šlo o divoko rastúci vinič.
Vedci sa domnievajú, že Vitis vinifera, teda vinič hroznorodý, pochádza z údolia riek Eufrat a Tigris, kde sa už pred tisíckami rokov vyrábalo hroznové víno. Trvalo veľmi dlho, kým sa vinič rozšíril po celom svete. Egyptológovia dokonca objavili v hrobkách faraónov semená viniča hroznorodého a z chrámových vyobrazení zisťujú, že už pred viac ako 3500 rokmi pred našim letopočtom pestovali Egypťania kultúrne vinič a vyrábali z jeho hrozna vzácny nápoj, ktorý smeli piť len členovia faraónskych dynastií.
Gréci pestovali a starali sa o vinič podobne ako Egypťania. Víno si ctili ako dar bohov. Pili ho málo a riedili ho vodou. Len nakoniec jedla si nechali naliať niekoľko pohárov čistého vína. Treba spomenúť, že už tam začalo remeslo degustátora. Gréci totiž porovnávali vodu z rôznych prameňov.
Pri rozširovaní rímskej ríše sa zároveň rozširovala aj vínna réva po celej Európe. Vďaka Rimanom sú vinice v povodiach Dunaja a Rýnu. Len na tých najvhodnejších miestach zakladali svoje vinohrady. Pri svojich dobyvačných cestách zakladali vinohrady aj v Gálii, na Pyrenejskom polostrove, v severnej Afrike na území dnešného Maroka, v Alžírsku a Tunisku.
Na Slovensku sa vďaka Rimanom pestovali ušľachtilé odrody viniča. Slovania pri príchode na naše územie tak objavili už rodiace viniče. V roku 892 kráľ Svätopluk zaslal priesady viniča do Prahy vojvodovi Bořivojovi a Ľudmile. Táto ich nechala vysadiť v okolí Mělníka. Tieto vinice dodnes existujú. Vpádom Tatárov bola väčšia časť viničov pod Malými Karpatami zničená. Aby sa znovu pozviechali zničení vinohradníci, uhorský kráľ Ondrej III. dal Bratislave veľké privilégiá, v ktorých spomína už existujúce vinice na podporu zakladania nových viníc oslobodzuje ich majiteľov od platenia daní kráľovi a necháva ich mestu.
Vinič hroznorodý patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Väčšina autorov vedeckých publikácií uvádza, že vinič pochádza zo strednej Ázie a z Kaukazu z oblasti Čierneho a Kaspického mora. Podľa vykopávok archeológov a nálezov semien viniča sa zistilo, že vinič sa rozšíril ďalej do Egypta, Sýrie, Babylonie, potom do Číny, Palestíny a Grécka. Z Grécka sa rýchle rozšíril do Rímskej ríše a do oblastí, ktoré Rimania pri svojich výbojoch obsadzovali.
Predpokladá sa, že väčšina vinohradníckych oblastí v Európe vznikla na územiach, ktoré boli obsadené Rimanmi. Tak sa rozšíril vinič do Francúzska, Portugalska a Španielska, pričom hranica bola na rieke Mosele v dnešnom Nemecku, a ďalej do Česka a na Slovensko. Rozšírenie pestovania viniča v strednom a severnom Taliansku sa pripisuje Etruskom. V hrobkách starých Etruskov sa našli fresky, ktorých vek sa odhaduje na viac ako 2500 rokov a obsahujú výjavy súvisiace s pestovaním viniča a výrobou vína. Našli sa aj ozdobné poháre a iné nádoby na víno. Z historických výskumov vyplýva, že v Egypte bolo známe víno už v najstarších dobách jeho dlhej histórie, teda už pred 3200 rokmi pred Kr. Dôkazy o tom sa našli v hrobkách faraónov, kde sa medzi rôznymi kresbami nachádzali aj kresby o pestovaní viniča, lisovaní hrozna, ako aj o príprave vína a o jeho pití. Mŕtvym dokonca dávali do hrobu džbány naplnené vínom.