František Franciscus | ||||||||
266. rímsky biskup | ||||||||
![]() Pápež František v roku 2021 | ||||||||
| ||||||||
![]() | ||||||||
Funkcie a tituly | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pontifikát | ||||||||
13. marec 2013 – súčasnosť | ||||||||
| ||||||||
Buenosaireský arcibiskup | ||||||||
28. február 1998 – 13. marec 2013 | ||||||||
| ||||||||
Predchádzajúce funkcie | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Občianske meno | František Jorge Mario Bergoglio | |||||||
Narodenie | 17. december 1936 (87 rokov) Buenos Aires, Argentína | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Rehoľník | ||||||||
Rehoľa | Spoločnosť Ježišova (SJ) (jezuiti) | |||||||
Vstup | 11. marec 1958 (21 rokov) | |||||||
Večné sľuby | 22. apríl 1973 (36 rokov) | |||||||
Kňaz | ||||||||
Kňazská vysviacka | 13. december 1969 (32 rokov) Buenos Aires Ramón José Castellano emeritný arcibiskup córdobský | |||||||
Biskup | ||||||||
Menovanie | 20. máj 1992 (55 rokov) Ján Pavol II. | |||||||
Konsekrácia | 27. jún 1992 (55 rokov) Buenos Aires | |||||||
Svätiteľ | Antonio Quarracino arcibiskup buenosaireský | |||||||
Spolusvätitelia | Ubaldo Calabresi apoštolský nuncius v Argentíne Emilio Ogñénovich biskup mercedeský | |||||||
Kardinál | ||||||||
Menovanie | 21. február 2001 (64 rokov) Ján Pavol II. | |||||||
Stupeň | kardinál-kňaz | |||||||
Titulárny kostol | San Roberto Bellarmino | |||||||
Pápež | ||||||||
Voľba | 13. marec 2013 (76 rokov) | |||||||
Intronizácia | 19. marec 2013 (76 rokov) | |||||||
Odkazy | ||||||||
![]() | ||||||||
![]() ![]() | ||||||||
František (lat. Franciscus), vl. menom Jorge Mario Bergoglio, SJ (* 17. december 1936, Buenos Aires, Argentína) je 266. pápež Katolíckej cirkvi, rímsky biskup a panovník štátu Vatikán zvolený v konkláve dňa 13. marca 2013.[1] Je prvým pápežom pochádzajúcim z amerického svetadielu (z Argentíny), prvým pápežom, ktorý vzišiel z jezuitskej rehole, prvým pápežom z južnej pologule a po viac ako 1270 rokoch od smrti Gregora III. prvým pápežom, ktorý sa nenarodil v Európe.[2] Podľa Františkových vlastných slov má byť jeho pontifikát krátky.[3]
Narodil sa v Buenos Aires v Argentíne. Za katolíckeho kňaza bol vysvätený v roku 1969. Medzi rokmi 1973 až 1979 pôsobil ako provinciál Spoločnosti Ježišovej v Argentíne. Roku 1998 sa stal biskupom buenosaireským a za kardinála ho vymenoval sv. Ján Pavol II. v roku 2001. Cirkev v Argentíne viedol aj počas nepokojov v Argentíne v decembri 2001. Vlády Néstora Kirchnera a Cristiny Fernándezovej Kirchnerovej ho považovali za svojho politického rivala. Po rezignácii pápeža Benedikta XVI. dňa 28. februára 2013 konkláve zvolilo 13. marca 2013 kardinála Bergoglia za nového pápeža. Zvolil si meno František na počesť svätého Františka z Assisi.
Pápež František je známy pre svoju pokoru, dôraz na Božie Milosrdenstvo, záujem o chudobných a odhodlanie viesť medzináboženský dialóg. Je uznávaný za to, že má menej formálny vzťah k úradu pápeža než jeho predchodcovia, napríklad, že sa rozhodol radšej žiť v Dome svätej Marty, než aby obýval pápežský apartmán v Apoštolskom paláci, ako to robili predchádzajúci pápeži. Zastáva názor, že Cirkev by mala byť viac otvorená. Nepodporuje neovládaný kapitalizmus, marxizmus, alebo marxistické verzie Teológie oslobodenia. František sa drží tradičných cirkevných pohľadov v otázkach interrupcií, manželstva, vysvätení žien za kňazov a celibátu.[4]Je proti konzumizmu a podporuje snahy o zvrátenie klimatickej zmeny, na čo sa jeho pontifikát zameriava s vyhlásením v encyklike Laudato si'.
V medzinárodnej diplomacii sa pričinil o dočasné úplné znovuobnovenie diplomatických stykov medzi Spojenými štátmi a Kubou a podporoval prípady migrantov počas európskej a stredoamerickej migračnej krízy. Od roku 2018 je známy ako kritik neo-nacionalizmu.
Svätý Otec František čelí otvorenej kritike, najmä z kruhov teologických konzervatívcov, na jeho konanie v niektorých otázkach, napríklad keď publikáciou Amoris laetitia (slov. Radosť lásky) pripustil možnosť niektorým občiansky rozvedeným a znovuzosobášeným katolíkom pristúpiť k Sviatosti Eucharistie, alebo jeho konanie v otázke údajného krytia sexuálnych škandálov duchovných, proti ktorému však vydal apoštolský list motu proprio s názvom Vos estis lux mundi.
Pápež sa stal osobnosťou roka 2013 časopisu Time.[5][6]
Jorge Mario Bergoglio sa narodil v Buenos Aires ako najstarší z piatich detí talianskych prisťahovalcov z kraja Piemont. Jeho otec Mário José Bergoglio sa narodil v obci Portacomaro v severnom Taliansku. Pred nastupujúcim fašizmom odišiel v roku 1928 do Argentíny, kde pracoval ako železničný pracovník.[7] Jeho manželkou sa 12. decembra 1935 stala Regina Mária Sívori. Okrem Jorgeho Maria mali aj tieto deti: Alberto Horacio, Oscar Adrian, Marta Regina a Mária Elena. V súčasnosti (2021) má pápež už len jedinú žijúcu sestru Máriu Elenu.
Bergogliovi dvaja prasynovci, Antonio a Jozef, zahynuli pri dopravnej nehode. Jeho neter, Cristina Bergogliová, je maliarka žijúca v španielskom Madride.
Svoje detské roky prežil v mestskej časti Flores na predmestí Buenos Aires. Rehoľné sestry z Argentíny na neho spomínajú ako na neposedného nezbedníka, vraj bol malý čertík, tak ako každý iný chlapec. U sestier bol obľúbený a so sestrou Dolores ho spájalo blízke priateľstvo, v jej posledných dňoch ju pravidelne navštevoval a po jej úmrtí strávil celú noc v slzách a odmietal jesť a piť.
Vo veku 21 rokov bola mladému Bergogliovi odoperovaná horná časť pravej strany pľúc. Trpel totiž život ohrozujúcim zápalom pľúc spojeným s troma cystami.
V knižnom rozhovore El Jesuita, ktorý v roku 2010 vydali novinári Sergio Rubín a Francesca Ambrogettiová, uvádza, že ako mládežník rád tancoval tango. Má rad klasickú literatúru a jeho najobľúbenejším filmom je dánska dráma Babettina hostina.
Bergoglio v roku 2010 v rozhovore priznal, že ako dvanásťročný sa usiloval o isté dievča, Amáliu, svoju rovesníčku, a pomýšľal na svadbu. V liste jej vtedy napísal, že je pre neho jediná a že ak si ju nevezme za ženu, stane sa kňazom. List ilustroval obrázkom domu s červenou strechou, v ktorom by spolu žili. Amáliin otec svojej dcére vzťah zakázal, a preto na ten list ani neodpovedala. Samotná Amália Demonte príbeh zo svojho detstva po rokoch potvrdila v rozhovore pre anglický denník The Daily Telegraph. Otec ju mal udrieť, keď chcela Jorgemu odpísať. Rodičia jej potom bránili v akomkoľvek ďalšom kontakte s ním. Ona sama v tom čase ešte zamilovanosť nepoznala. Na nevinnom a čistom vzťahu medzi dvoma deťmi nemá súčasná hlava katolíckej cirkvi čo skrývať.
V šiestom ročníku navštevoval Wilfrid Barón de los Santos Ángeles, školu Saleziánov Don Bosca, v Ramos Mejía v Provincii Buenos Aires.
Navštevoval strednú odbornú školu s technickým zameraním Escuela Técnica Industrial N° 27 Hipólito Yrigoyen, ktorá niesla meno po bývalom prezidentovi Argentíny. Školu ukončil s diplomom chemickej techniky (nie magisterským titulom, ako nesprávne informujú niektoré médiá). S týmto vzdelaním strávil niekoľko rokov pracujúc v oddelení pre jedlá Laboratória Hickethier-Bachmann. Tam pracoval pod vedením Esther Ballestrinovej.
Zdroj:https://sk.wikipedia.org/wiki/František_(pápež)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.