Dušan Samuel Jurkovič
slovenský architekt
Narodenie	23. august 1868 Turá Lúka, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	21. december 1947 (79 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko
Rodičia	Juraj Jurkovič Emília rod. Jurkovičová
Manželka	Božena, rod. Bartelmusová
Odkazy
Commons	Dušan Jurkovič
Architektonický portál  Biografický portál

Dušan Samuel Jurkovič (* 23. august 1868, Turá Lúka – † 21. december 1947, Bratislava, pochovaný v Brezovej pod Bradlom) bol slovenský architekt, dizajnér a etnograf. Na jeho počesť sa od roku 1964 udeľuje Cena Dušana Jurkoviča.

Životopis

Narodil sa v národoveckej rodine. Jeho otec bol Juraj Jurkovič a matka Emília rod. Jurkovičová. Otec bol spoluzakladateľom Matice slovenskej a starý otec z matkinej strany Samuel Jurkovič bol zakladateľom Gazdovského spolku v Sobotišti.

V rokoch 1874 – 1878 navštevoval evanjelickú cirkevnú školu v Brezovej, v rokoch 1878 – 1884 maďarskú meštiansku školu v Šamoríne a nižšie gymnázium v Šoproni. V rokoch 1884 – 1889 pokračoval na štátnej škole remesiel vo Viedni, staviteľský odbor pod vedením profesora Rudolfa Feldschareka.

Pôsobil v ateliéroch u architektov Blažeja Bullu a Michala Urbánka, kde sa zdokonalil v architektúre. Po prvej svetovej vojne navrhol prvé montované domy, ktorými sa usiloval riešiť problémy slovenského stavebníctva. V roku 1921 zaviedol do praxe stavby domov z pálených veľkoplošných dielcov. Svoje priekopnícke myšlienky rozvinul v diele Skladacie rodinné domy z pálených tehliarskych výrobkov, ktoré vydal v roku 1947. Bol to prvý krok k prefabrikácii.

Za mnohostranné zásluhy a projekty mu v roku 1938 bratislavská univerzita udelila čestný doktorát.^[1] Bol aj nositeľom titulu národný umelec, ktorý mu udelili v roku 1946.

Dielo

Na prelome 19. a 20. storočia vo všetkých európskych centrách architektúry vznikala nová vlna tvorby, ktorá prekonávala všetky zažité formy ako historizmus či jednotvárny eklektizmus. Nové smery sa uberali rozmanitými smermi a reflektovali, či už romantické ale i racionálne predstavy o bývaní a všetkom čo s tým súvisí. Snáď najvýraznejšia sa stáva záľuba v tradícii, detailoch a ornamente z nej vychádzajúcimi. Dušan Jurkovič ako architekt nadviazal na európske trendy modernej architektúry v prvej polovice 20. storočia. Cieľavedome zužitkovával ľudovú architektúru. Je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry.

V roku 1887 navštívil výstavu ľudových výšiviek v Martine, kde ho zaujala vstupná veža „slovenskej brány“ od architekta Blažeja Bullu, ku ktorému v ďalšom roku nastúpil na krátku prax. Po nej v roku 1891 pracoval v projektovej kancelárii architekta Michala Urbánka v českom Vsetíne. S ním v roku 1891 navštívil Prahu a v ďalšom roku študoval ľudové staviteľstvo Valašska a spolupracoval na príprave národopisnej výstavy vo Vsetíne, kde realizoval expozíciu valašskej izby.

Počas rokov 1892 – 1895 pokračoval v začatom štúdiu zameranom na staviteľstvo v dreve a veľa cestoval najmä po Moravskom Valašsku a západnom Slovensku. V roku 1895 vyvrcholilo jeho úsilie v uskutočnení Národopisnej výstavy českoslovanskej v Prahe, ktorá sa stretla s veľkým ohlasom. Tým sa mu otvoria dvere k prvej veľkej objednávke pre Pohorskú jednotu Radhošť vo Frenštáte, kde navrhol súbor turistických stavieb na Pustevniach.

V roku 1899 sa usadil v Brne, pôsobil už ako samostatný architekt a pohyboval sa v okruhu národne orientovanej brnianskej inteligencie. O rok neskôr vychádza jeho prvá publikácia Pustevne v Radhošti. Nasledujú jeho práce na vidieckej vile pre továrnika Roberta Bartelmusa pri Novom Měste nad Metují. Tam sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Boženou Bartelmusovou (1883 – 1965). Ešte predtým však navrhol a postavil komplex kúpeľných stavieb v Luhačoviciach.

Dva roky na to začal vydávať sériu zošitov pod názvom Práce lidu našeho, ktorých vyšlo celkovo 14. V roku 1906 postavil vlastnú vilu v brnianskej štvrti Žabovřesky, pri jej otvorení sa konala výstava jeho interiérových prác. V roku 1910 sa stal členom Spolku výtvarných umelcov Mánes v Prahe. O tri roky neskôr sa stal majiteľom tehelne v Trnave a tým sa mu znovu otvorila možnosť styku s vlasťou. Počas prvej svetovej vojny pracoval v Krakove, kde navrhoval cintoríny a pomníky pre okres Žmigród v západnej Haliči.

Návrat na Slovensko a mohyla na Bradle

Po vzniku Česko-slovenskej republiky sa vracia spať na Slovensko a usadil sa v Bratislave. Stal sa vládnym komisárom pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku. Ešte v máji roku 1919 ho poverili prípravou smútočného obradu a pohrebu generála dr. Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Krátko nato začal pracovať na projekte mohyly na Bradle, ktorá dodnes ostáva v očiach verejnosti zrejme jeho najvýznamnejšou stavbou. V roku 1920 sa stal čestným členom Masarykovej Akadémie práce a začal sa zaoberať problematikou štandardizovanej výstavby rodinných domov na Slovensku.

V ďalšom období jeho života sa angažoval, už v úlohe generálneho predsedu Umeleckej besedy slovenskej, za zachovávanie archeologických a prírodných pamiatok na Slovensku. V roku 1924 sa stal predsedom Spoločnosti Slovenského vlastivedného múzea a spoluzakladateľom múzea v Bratislave. V roku 1929 sa stal predsedom novozaloženej Školy umeleckých remesiel v Bratislave a neskôr sa zaoberal typizovanou výstavbou školských budov pre slovenský vidiek. V rokoch 1930 až 1935 získal veľký počet ocenení z rôznych výstav umenia po celej Európe.

Lanová dráha Tatranská Lomnica – Lomnický štít

V tridsiatych rokoch sa Dušan Jurkovič stretol so špecifickou výzvou – dať primeraný architektonický výraz technickému dielu umiestnenému v mimoriadne náročných podmienkach, keď sa v rokoch 1936 – 1937 riešili projekty staníc lanovej dráhy na Lomnický štít.

II. svetová vojna a povojnové obdobie

K jeho 70. narodeninám usporiadala Umelecká beseda slovenská veľkú výstavu jeho celoživotného diela. Počas druhej svetovej vojny aktívne podporoval účasť svojich synov v protifašistickom odboji a sám reagoval na vzniknuté udalosti sériou náčrtov pre pamätníky. V roku 1946 sa zúčastnil na konferencii v Londýne o znovuvybudovaní zničených miest a možnostiach využitia montovaných obytných domov. V tom istom roku ešte stihol vydať publikáciu Skladacie domky rodinné z pálených tehliarskych výrobkov.

Zomiera 21. decembra 1947 v Bratislave. O necelý rok neskôr boli jeho pozostatky prevezené na cintorín v Brezovej pod Bradlom.

In memoriam mu bol udelený Rad T. G. Masaryka I. triedy za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva. Za mohylu na Bradle vyznamenaný Veľkou Katzovou cenou Československej akadémie vied a umení (1933). Národný umelec (1946).

Výstavy

• 1892 Národopisná výstava vo Vsetíne
• 1895 Národopisná výstava českoslovanská v Prahe
• 1906 výstava interiérovej tvorby pri príležitosti dokončenia stavby vlastnej vily
• 1938 výstava Diela Dušana Jurkoviča v sieni Umeleckej besedy slovenskej
• 1945 – 1946 výstava životného umeleckého diela národného umelca architekta Dra. h. c. Dušana Jurkoviča v Prahe
• 1971 výstava Diela Dušana Jurkoviča v Bratislave
• 1988 výstava Dušan Jurkovič v Zlíne
• 1993 Dušan Jurkovič – súborná výstava architektonického diela, Bratislava

Dielo

• 1891
  • Kostol sv. Cyrila a Metoda v Bratřejove
• 1892
  • Valašská izba – Národopisná výstava vo Vsetíne
  • Nová radnice vo Vsetíne
• 1893
  • Valašská a Čičmanská zádruha, Oravský dom – Narodopisná českoslovanská výstava v Prahe
• 1896
  • Občanská záložna vo Vsetíne
  • Rozhľadňa na vrchu Brňov (návrh)
• 1899
  • Súbor turistických stavieb, Pustevny na Radhošti
• 1900
  • Stavba a zariadenie vily na Rezku pre R. Bartelmusa
• 1902
  • Kúpele Luhačovice, regulačný plán Luhačovíc
  • Kaviareň A. Polenka v Brne (návrh)
  • Vila J. Pospíšila, Brno
  • Rodinný dom J. Bartoňa, Královo Pole
• 1904
  • Spolkový dom v Skalici
  • Penzionát Vesna v Brne
  • Výstavná vitrína pre Londýn
  • Nábytok pre dr. J. Jeništu
  • Adaptácia vily a továrne j. Martinovského, Borovnice na Morave (návrh)
• 1905
  • Obecný dom v Hospozíne (návrh)
  • Sv. Hostýn: prestavba kaplnky (návrh)
  • Hotel Luhačovice (návrh)
• 1906
  • Kúpele Luhačovice
  • Vila Dušana Jurkoviča v Brne-Žabovřeskoch
  • Obchodný dom J. Patrného, Jaroměř (návrh)
• 1907
  • Vila F. Nováka, Luhačovice
  • Hronov nad Mětují, návrhy typizovaných rodinných domov
  • Dom B. Němcovej, Jičín
• 1908
  • Kúpele Luhačovice, druhý kúpeľný dom
  • Hostinec j. Vlka, Kuřim u Brna
  • Nájomný dom B. Škardu v Brne
• 1909
  • Zámok j. Veselého, Molitorov (prestavba)
  • Zámok J. Bartoňa, Nové město nad Metují (prestavba)
  • Mestská elektráreň, Boskovice
• 1910
  • Sirotinec, Modra
  • Hostinec a spolkový dom, Brezová pod Bradlom
• 1912
  • Chata s rozhľadňou na vrchu Dobrošov
• 1916
  • Vojenské cintoríny a pamätníky
  • Útulňa invalidov na Magure (návrh)
• 1920
  • Kolónia robotníckych domov Dynamitka pri Bratislave
• 1921
  • Mohyla na mieste pádu lietadla gen. Dr. M. R. Štefánika, Ivanka pri Dunaji
• 1922
  • Zámok vo Zvolene – sídlo župného úradu (návrh)
• 1923
  • Rodinné domy aj vlastná vila, Lermontovova ulica, Bratislava
• 1925
  • Stavebný projekt Mohyla M. R. Štefánika na Bradle
  • Štefánikov ústav sociálnej starostlivosti, Martin
• 1926
  • Štátne obytné domy vo Zvolene – Jurkovičove domy vo Zvolene realizácia
• 1928
  • Mohyla M. R. Štefánika na Bradle realizácia
  • Pomník J. Jenistu, Praha
• 1928
  • Činžové domy a vily – Legionárske stavebné družstvo – Bratislava, Ursínyho ul.
• 1929
  • Sanatórium MUDr. Karola Kocha – Bratislava, Partizánska ul.
• 1932
  • Typové rodinné domy z dreva (návrh na 5 typov)
• 1933
  • Pamätník obetiam I. svetovej vojny, Becherov
• 1934
  • Škola s oceľovou konštrukciou
  • Administratívna budova firmy na káble, Bratislava
• 1936
  • Pavlačový bytový dom, Považská Bystrica
• 1937
  • Návrhy pre Západoslovenské elektrárne
• 1938
  • Epidemiologická nemocnica v Bratislave (návrh pre užšiu súťaž)
  • Stanice lanovky Tatranská Lomnica – Lomnický štít
• 1939
  • Pomník Ľudovíta Štúra v Modre
• 1940
  • Úprava budovy Energoprojektov Bratislave
  • Mauzóleum padlým na bojisku druhej svetovej vojny (návrh)
• 1941
  • Úprava Slovenskej hypotečnej banky v Bratislave
  • Prístavba kartonážnej fabriky Tekla, Skalica
• 1942
  • Návrhy pre Západoslovenské elektrárne
  • Jurkovičova tepláreň v Bratislave
  • Prestavba tehelne, Stará Turá
  • Adaptácia Slovenskej banky, Banská Bystrica
• 1943
  • Rodinný dom v Bratislave
  • Náhrobok J. M. Hurbana, Hlboké
• 1944
  • Cintorín, Brezová pod Bradlom
• 1945
  • Hospodárska usadlosť do 8 ha
  • Typové rodinné domy z tehliarskych výrobkov
• 1947
  • Kultúrny dom, Čierny Balog
  • Pamätník slovenského národného povstania, Kremnička
  • Úprava mohyly na Bradle
  • Hrobka dr. M. Hodžu, Martin (návrh)

Publikačná činnosť (výber)

• JURKOVIČ, Dušan. Mohyla Dr. M. R. Štefánika na Bradle. Praha : Štátne nakladateľstvo, 1929. 68 s. Dostupné online.

Pamiatky

• pomník Dušana Jurkoviča od L. Snopka a J. Světlíka (1973); Dunajské nábrežie, Bratislava;
• od 1964 Cena Dušana Jurkoviča za architektúru

Referencie

Literatúra

• KUSÝ, Martin. Architektúra na Slovensku 1918-1945. Bratislava : Pallas, 1971.
• BOŘUTOVÁ-DEBNÁROVÁ, Dana. Dušan Samo Jurkovič : osobnosť a dielo. Bratislava : Pallas, 1993. ISBN 80-7095-017-X.
• BOŘUTOVÁ, Dana. Pocta obetiam. Vojenské cintoríny architekta Dušana Jurkoviča. Bratislava : Spolok architektov Slovenska, 2014. ISBN 978-80-88757-83-2. S. 88.
• DULLA, Matúš. Dejiny architektúry 20. storočia. Bratislava : STU, 2002. ISBN 80-227-1650-2.
• DULLA, Matúš; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 80-7145-684-5.
• Dana Bořutová, A. Zajková, Matúš Dulla: Dušan Jurkovič, súborný katalóg pri príležitosti súbornej výstavy architektonického diela, Bratislava, SAS 1993
• Adolph Stiller, Štefan Šlachta: Architektúra Slovenska – impulzy a reflexie, publikácia k rovnomennej výstave, Wien, Verlag Anton Pustet, 2003
• Adolph Stiller, Štefan Šlachta: Architektúra Slovenska – impulzy a reflexie, kniha, Slovart, ISBN 3-7025-0473-7,
• Slovenský biografický slovník

Pozri aj

• Lanovka Tatranská Lomnica – Lomnický štít
• Secesia (architektúra)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dušan Jurkovič

Externé odkazy

• Dušan Samo Jurkovič (po česky)
• Životopis – archiweb.cz (po česky)
• Dušan Jurkovič: prvý slovenský architekt (po slovensky)
• Dušan Samo Jurkovič: výrazný představitel secese – dokument ČT (2006)
• Zoznam realizácií v Registri modernej architektúry Oddelenia architektúry HÚ SAV
• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.