Pach (iné názvy: odor; najmä, ak je nepríjemný: zápach; nepríjemný: smrad; nepríjemný : puch; príjemný: vôňa; výrazný alebo typický : aróma^[1][2][3][4]) je objektívna kvalita subjektívneho čuchového vnemu, ktorý vzniká pôsobením chemicky aktívnej zložky vnímanej látky (t.j. tzv. pachovej látky) na čuchový orgán človeka alebo vyššieho živočícha. Skôr hovorovo sa takto označuje aj vnímaná pachová látka.^[5][6][7] Výrazy aróma alebo vôňa môžu tiež odborne označovať (aj nežiadúci) pach v dôsledku vonných látok potravín, kvetov, kozmetických výrobkov a pod.^[8]

Pach a ľudia

U ľudí sa citlivosť na pach sa mení od jedinca k jedincu a máva výrazné vegetatívne a emocionálne účinky. Pri dlhšom pôsobení pachu si človek na pach (nie natrvalo) privyká, t.j. klesá vnímateľnosť pachu. Z ekologického hľadiska zápachy vznikajú najmä zmiešaním plynných látok alebo látok vo forme pár vo vzduchu. Zdrojom veľmi nepríjemných zápachov sú najmä sladovne, údiarne mäsa s rýb, škrobárne, výrobne polievkových korení či rybacej múčky, chemické továrne a podobne.^[6]

Pach potravín

Do potravín sa na zvýraznenie arómy pridávajú prírodné alebo umelé aromatické látky (vonné látky) v podobe koncentrátov. Nežiaduca aróma potravín môže vzniknúť v dôsledku chybného pomeru aromatických látok alebo pôsobením fyzikálno-chemických či mikrobiologických procesov počas spracovania či skladovania.^[8]

Zdroje