Československá socialistická republika ↓ 1948/1960 – 1990 ↓ vlajka znak
Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska
Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí
Geografia
Hlavné mesto	Praha
Rozloha	127 900 km²
Najvyšší bod	Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
Najdlhšia rieka	Vltava (430 km)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	15 624 021 (v roku 1989)[1]
Národnostné zloženie	Česi (62%), Slováci (31%), Maďari (4%), ostatní (3%)[1]
Jazyky	čeština, slovenčina
Náboženstvo	štátny ateizmus
Štátny útvar
Štátne zriadenie	socialistická republika (1960 – 1968) federatívna socialistická republika (1969 – 1990)
Mena	koruna česko-slovenská
Vznik	25. februára 1948 (komunistický prevrat) 11. júla 1960 (Ústava ČSSR zaviedla nový názov štátu „Československá socialistická republika“)
Zánik	29. marca 1990 (ústavná zmena názvu v reakcii na pád komunistického režimu)
Predchádzajúce štáty: Tretia česko-slovenská republika Nástupnícke štáty: Česko-slovenská federatívna republika

Československá socialistická republika (skratka: ČSSR) bol oficiálny názov Česko-Slovenska od 11. júla 1960 do 29. marca 1990. Česko-Slovensko bolo v tom čase (presnejšie: do decembra 1989) socialistickým (od roku 1969 aj federatívnym) štátnym útvarom na území dnešného Česka a Slovenska.

V roku 1990 bol názov nakrátko nahradený názvom Česko-slovenská federatívna republika (pozri pomlčková vojna) a potom natrvalo názvom Česká a Slovenská Federatívna Republika.

Dejiny

Ústava Československej socialistickej republiky z roku 1960 zaviedla nový názov štátu Československá socialistická republika, nové štátne symboly, zakotvila ako štátne zriadenie socializmus a vedúcu úlohu KSČ. V druhej polovici 60. rokov sa vtedajšie vedenie štátu pokúsilo vykonať ekonomické reformy, ktoré mali viesť k zvýšeniu efektívnosti národného hospodárstva (pozri ekonóm Ota Šik). V tejto dekáde bola plne dokončená kolektivizácia poľnohospodárstva, ktoré sa stabilizovalo a poľnohospodárska produkcia sa začala zvyšovať. Významným krokom bolo zahájenie industrializácie Slovenska.

Snahy o ekonomické reformy sa ďalej rozvinuli v roku 1968 a vyústili v obrodný proces demokratizácie spoločnosti, zvaný tiež Pražská jar, ktorý bol pokusom vtedajšej KSČ o tzv. socializmus s ľudskou tvárou. Táto snaha vtedajšieho vedenia štátu, ktorá mala medzi obyvateľstvom širokú podporu, však bola zmarená vpádom vojsk Varšavskej zmluvy dňa 21. augusta 1968.

Dňa 1. januára 1969 sa Česko-Slovensko stalo federáciou dvoch suverénnych štátov, Česka a Slovenska.

Sedemdesiate roky sa niesli v znamení tzv. normalizácie, čo bol proces vedúci k zastaveniu demokratizácie spoločnosti a návrat k stavu pred obrodným procesom. V 70. rokoch bol normalizačný režim veľmi silný. Hospodárstvo zaznamenalo v prvej polovici 70. rokov pomerne vysokú dynamiku rastu, ktorá sa však v závere tejto dekády postupne znižovala. Počiatočné ekonomické úspechy režimu umožnili zvýšiť výdavky v sociálnej oblasti. Štát investoval do rozsiahlej bytovej výstavby. To sa okrem iného prejavilo aj výrazným zvýšením pôrodnosti (najvyšší počet narodených detí bol zaznamenaný v roku 1974 a doteraz nebol prekonaný). V tomto období bola dokončená industrializácia Slovenska, mechanizácia poľnohospodárstva a naša krajina sa stala v základných potravinách plne sebestačná. V priemysle dochádzalo k ďalšiemu rozširovaniu sortimentu výroby tak, aby sme nemuseli tieto výrobky dovážať zo zahraničia, a to najmä v strojárstve, čo so sebou prinášalo rastúce zaostávanie technickej úrovne produkcie. Ekonomika veľkosti ČSSR nebola schopná držať krok v takom širokom zábere výroby a v spojení s neexistenciou konkurencie viedlo k rastúcim problémom predať našu produkciu do západných krajín a tým k silnejúcemu nedostatku devízových prostriedkov. V tomto období došlo k definitívnemu vyčerpaniu možností extenzívneho rastu ekonomiky, kedy boli do výroby nasadené všetky ľudské rezervy, vrátane vysokej zamestnanosti žien, dôchodcov a pod. Ďalší rast ekonomiky tak bol možný už len zvýšením technologickej úrovne produkcie, zavádzaním automatizácie a pod., čo sa vďaka absencii tlaku na efektivitu v centrálne plánovanej ekonomike nedarilo. V politickej oblasti dochádzalo k stupňovaniu tlaku na odporcov režimu. Represie síce neboli tak kruté ako v 50. rokoch, nedochádzalo už k popravám odporcov režimu, ale napriek tomu režim tvrdo postihoval akékoľvek náznaky iného ako oficiálneho názoru (najznámejšia akcia tohto druhu bola napr. anticharta v roku 1977). V tomto období sa prevažná väčšina národa dobrovoľne podrobila a aktívne sa zúčastňovala všetkých prorežimných podujatí ako boli spartakiády, prvomájové demonštrácie pod.

V osemdesiatych rokoch sa začala prejavovať hospodárska stagnácia, ale aj spoločenský a kultúrny úpadok zo sedemdesiatych rokov.

Po sérii protirežimných demonštrácií sa nakoniec v novembri 1989 komunistický režim zrútil. Socialistické Česko-Slovensko sa začalo otvárať okolitému svetu a vydalo sa na cestu k demokracii a trhovému hospodárstvu.

V marci 1990 sa názov štátu zmenil na Česko-slovenská federatívna republika a v apríli na Česká a Slovenská Federatívna Republika.

Galéria

• 
  Spartakiáda v roku 1960
• 
  Pohľad na mesto Lučenec, 1961
• 
  Michalská brána v Bratislave, 1965
• 
  Horiaci sovietsky tank v uliciach Prahy, 1968
• 
  Bežecký štadión počas Majstrovstiev sveta v lyžovaní v severských disciplínach 1970 na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách
• 
  Náměstí Svobody v Brne, 1975
• 
  Vojenská prehliadka v Prahe na Letenskej pláni k výročiu konca druhej svetovej vojny, 1985
• 
  Kvety, vlajky a dav ľudí na Václavskom námestí v Prahe počas Nežnej revolúcie, 1989

Referencie

Literatúra

• RYCHLÍK, Jan. Češi a Slováci ve 20. století: spolupráce a konflikty 1914-1992. Praha : Vyšehrad, 2012. 688 s. ISBN 978-80-7429-133-3.

Pozri aj

• Česko-Slovensko
• Dejiny Česko-Slovenska

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Československá socialistická republika na českej Wikipédii.

Česko-Slovensko (dobové písanie v rokoch 1918 – 1938, v ČSNV a Dočasnom štátnom zriadení a v rokoch 1945 – 1990: Československo)
	Pred 1918	1918 – 1938	1938 – 1939	1939 – 1945	1945 – 1948	1948 – 1960	1960 – 1990	1990 – 1991	1991 – 1992	1993
Čechy Morava časť Sliezska	súčasť Predlitavska	Československá republikaa ČSR	Ríšska župa Sudetyb (súčasť Nemecka)		Československá republikae ČSR	Československá republikaf ČSR	Československá socialistická republikag ČSSR	Česko-slovenská federatívna republika resp. Česká a Slovenská Federatívna Republika ČSFR		Česká republika ČR
			Česko-Slovenská republikac Č-SR	Protektorát Čechy a Morava
Slovensko	súčasť Uhorska (Zalitavska)			Slovenská republika 1939 – 1945						Slovenská republika SR
				súčasť Maďarskad
Podkarpatská Rus					Zakarpatská oblasťh (súčasť Sovietskeho zväzu)				Zakarpatská oblasťi (súčasť Ukrajiny)
	Rakúsko-Uhorsko			ČSNV v Paríži a Londýne (1939 – 1940), Dočasné štátne zriadenie v Londýne (1940 – 1945)
a V historiografii známa ako prvá republika. Štátne hranice vytýčené saintgermainskou a trianonskou mierovou zmluvou, štátne usporiadanie definované Ústavou z 29. februára 1920. b Územie anektované Nemeckom na základe Mníchovskej dohody z 29. – 30. septembra 1938. c V historiografii známa ako druhá republika. Slovensko a Podkarpatská Rus získali autonómne postavenie ústavnými zákonmi z 22. októbra 1938. Slovensko malo de facto autonómne postavenie už od 6. októbra 1938 (Žilinská dohoda). d Južná časť Slovenska bola anektovaná Maďarskom a Nemeckom na základe prvej viedenskej arbitráže, Podkarpatská Rus bola anektovaná vojensky na základe dohody medzi Maďarskom a nacistickým Nemeckom. e V historiografii známa ako tretia republika. Išlo o režim obmedzenej demokracie so značným zahraničným vplyvom Sovietskeho zväzu.					f Po februárovom prevrate 25. februára 1948 bol nastolený komunistický totalitný režim. Obdobie rokov 1948 – 1953 sa v historiografii označuje ako zakladateľské obdobie komunistického režimu, v rokoch 1953 – 1957 došlo (po smrti J. V. Stalina a vzápätí aj K. Gottwalda) k prvej kríze komunistického režimu, po ktorej upevnil svoju mocenskú pozíciu A. Novotný. V júli 1960 bolo celoštátnou konferenciou KSČ konštatované „víťazstvo socializmu“ v ČSR. g Začiatkom 60. rokov nastúpilo reformné hnutie (medzníkom rok 1963), ktoré vyvrcholilo v roku 1968 pokusom o reformu, najmä o čiastočnou demokratizáciou režimu (pražská jar), čo bolo zvrátené inváziou vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Nastáva obdobie tzv. normalizácie (do roku 1989) a vojenskej okupácie Sovietskym zväzom (do roku 1991). Od roku 1969 bola ČSSR formálne federáciou pozostávajúcou z Českej socialistickej republiky (ČSR) a Slovenskej socialistickej republiky (SSR). Dôsledkom Nežnej revolúcie v novembri až decembri 1989 došlo k pádu komunistického režimu. h Oblast Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky (USSR), republiky Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). i Oblast Ukrajiny.