Autonómna pokrajina Vojvodina | |||||
| |||||
Štátna hymna: | |||||
![]() | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Аутономна Покрајина Војводина | ||||
• krátky | Војводина | ||||
Hlavné mesto | Nový Sad 45°15′ s.š. 19°51′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Nový Sad | ||||
Úradné jazyky | Srbčina, Maďarčina, Slovenčina, Chorvátčina, Rumunčina, Panónska rusínčina
| ||||
Štátne zriadenie Predseda vlády |
Autonómna oblasť Igor Mirović | ||||
Vznik | 1944 | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
21506 km² (?.) ? km² (? %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (?) • sčítanie (2011) • hustota (?) |
? (?.) 1 931 809 90/km² | ||||
Mena | Srbský dinár (RSD) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
SEČ (UTC+1) SELČ (UTC+2) | ||||
Internetová doména | .rs | ||||
Smerové telefónne číslo | +381 |
Súradnice: 45°15′00″S 19°51′00″V / 45,25000001°S 19,85000001°V
Vojvodina je historické územie na severe Srbska, dnes administratívne Vojvodinský autonómny kraj (iný preklad: Autonómna pokrajina Vojvodina / Vojvodinská autonómna pokrajina; skrátene Vojvodina). Vojvodina susedí na západe s Chorvátskom, na severe s Maďarskom a na východe s Rumunskom.
Oblasť bola dôležitá už v časoch Rímskej ríše, nachádzalo sa tu mesto Sirmium (dnes Sremska Mitrovica). Počas 6. storočia prišli do oblasti Slovania, v 9. storočí si Vojvodinu podmanili Maďari, v ich moci ostala až do 16. storočia. Po bitke pri Moháči v roku 1526 a páde Banátu (1552) sa oblasť dostala pod kontrolu Osmanskej ríše. Vďaka Karlovskému mieru z roku 1699, ako aj mierovej zmluve podpísanej roku 1718 v Požarevci, územie dnešnej Vojvodiny pripadlo Habsburskej monarchii. Po prvej svetovej vojne táto oblasť sa stala súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Po druhej svetovej vojne vznikol 1. septembra 1945 v rámci federalizovanej Juhoslávie Vojvodinský autonómny kraj ako časť Srbska.
Vojvodina je rozdelená na sedem obvodov (po srbsky: okrug):
V zátvorke je uvedené, do ktorej historickej oblasti obvod patrí.
Obvody sa ďalej delia na obce (po srbsky: opština), ktoré sú veľkosťou podobné slovenským okresom.
Rozprestiera sa na území štyroch historických regiónov – Báčky, Banátu, Sriemu a z malej časti Mačvy. Hlavným a zároveň najväčším mestom je Nový Sad, druhým v poradí je Subotica. Rozloha je 21 506 km², počet obyvateľov: 1 931 809, hustota obyvateľstva: 89,85/km² (2011).[1] Nachádza sa v strednej Európe, v severnej časti Srbska, na Panónskej nížine. Územie je rozdelené riekami Dunaj a Tisa na Báčku, Banát a Sriem.
Vojvodina je národnostne veľmi rozmanitá oblasť. Existuje tu šesť úradných jazykov: srbčina, maďarčina, slovenčina, chorvátčina, rumunčina a rusínčina.
Slováci sú treťou najpočetnejšou národnosťou vo Vojvodine. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 tvoria absolútnu väčšinu v okrese Báčsky Petrovec (65,37%) a sú najpočetnejšou národnosťou v okrese Kovačica (41,85 %).[1][2]
Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2002, najviac Slovákov žilo v Starej Pazove (5848), potom v Kovačici (5697) a v Báčskom Petrovci (5549). Roku 2002 celkovo žilo vo Vojvodine 56 637 Slovákov (2,79 % celkového počtu obyvateľov).[3] Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 vo Vojvodine žije 50 321 Slovákov (2,60 % celkového počtu obyvateľov). Najviac Slovákov žije v Padine (5276), v Kovačici (5142), v Starej Pazove (5105), v Báčskom Petrovci (4982) a v Kysáči (3942).[1][2]
Vojvodinskí Slováci sú potomkami prevažne evanjelických vysťahovalcov z 18. a 19. storočia, ktorí sa usadili na úrodnom území, riedko obývanom po spustošení osmanskými Turkami. Hlavnou príčinou slovenského vysťahovalectva boli ťaživé hospodárske a sociálne podmienky, značná preľudnenosť a nedostatok existenčných možností v rodných krajoch.[4]
Slováci vo Vojvodine si zachovávajú jazyk a kultúru svojich predkov (vrátane folklóru a zvykoslovia).[2][5]