Úmrtnosť alebo mortalita je v demografii a lekárstve štatistika úmrtí . V ekológii je to štatistika hynutia jedincov v populácii .
Definície
Úmrtnosť a súvisiaci priemerný vek je možné merať viacerými spôsobmi. Nasledovné demografické ukazovatele úmrtnosti sa používajú najčastejšie:
Hrubá miera úmrtnosti je jednoduchý podiel počtu úmrtí a veľkosti populácie.
Miera úmrtnosti podľa príčiny smrti sa používa v medicíne na vyjadrenie pravdepodobnosti, že pacient podľahne určitej chorobe.
Stredná dĺžka života pri narodení je odhad veku, ktorého sa v priemere dožije novorodenec.
Pravdepodobná dĺžka života je vek, ktorého sa dožije práve polovica narodených.
Prirodzený prírastok je rozdiel miery pôrodnosti a úmrtnosti v krajine.
Detská úmrtnosť (pozri nižšie).
Detská úmrtnosť
Detská úmrtnosť sa počíta pre deti do štvrtého roku života. Úmrtnosť sa počíta aj pre nasledovné kratšie obdobia:
Obdobie
Názov
od 1 do 4 rokov
detská úmrtnosť
do 1 roka
dojčenská úmrtnosť
od 28 dní do 1 roka
ponovorodenecká úmrtnosť
do 28 dní
novorodenecká úmrtnosť
od 7 do 28 dní
neskorá novorodenecká úmrtnosť
do 7 dní
skorá novorodenecká úmrtnosť
do 3 dní
popôrodná úmrtnosť
do 1 dňa
úmrtnosť prvého dňa
Výpočet
Hrubá miera úmrtnosti (
D
{\displaystyle D}
= počet úmrtí za jeden rok; P = počet obyvateľov):
d
=
D
P
{\displaystyle d={\dfrac {D}{P}}}
Miera úmrtnosti podľa veku alebo vekovo špecifická miera úmrtnosti (kde x = vek , pre ktorý sa štatistika počíta):
d
x
p
o
h
l
=
D
x
p
o
h
l
P
x
p
o
h
l
{\displaystyle d_{x}^{pohl}={\dfrac {D_{x}^{pohl}}{P_{x}^{pohl}}}}
Nadúmrtnosť mužov charakterizuje odlišnosť úmrtnosti mužov a žien:
e
x
x
=
d
x
m
u
z
i
d
x
z
e
n
y
{\displaystyle ex_{x}={\dfrac {d_{x}^{muzi}}{d_{x}^{zeny}}}}
Detská úmrtnosť (
o
b
d
o
b
i
e
{\displaystyle obdobie}
je jedno z období , za ktoré sa počíta úmrtnosť detí, najčastejšie je to dojčenská úmrtnosť;
N
z
i
v
o
{\displaystyle N^{zivo}}
je počet živonarodených detí v danom roku):
d
o
b
d
o
b
i
e
=
D
o
b
d
o
b
i
e
N
z
i
v
o
{\displaystyle d^{obdobie}={\dfrac {D^{obdobie}}{N^{zivo}}}}
Perinatálna úmrtnosť zahŕňa okrem detskej úmrtnosti aj mŕtvonarodené deti:
d
p
e
r
i
n
a
t
a
l
=
D
d
o
7
d
n
i
+
N
m
r
t
v
o
N
z
i
v
o
{\displaystyle d^{perinatal}={\dfrac {D^{do7dni}+N^{mrtvo}}{N^{zivo}}}}
Miera úmrtnosti podľa príčiny smrti :
d
p
o
h
l
,
p
r
i
c
i
n
a
=
D
p
o
h
l
,
p
r
i
c
i
n
a
P
p
o
h
l
{\displaystyle d^{pohl,pricina}={\dfrac {D^{pohl,pricina}}{P^{pohl}}}}
Faktory ovplyvňujúce úmrtnosť
miera kriminality (JAR : viac ako 1/3 mladších ako 50 rokov zomrie[chýba zdroj )
životná úroveň
miera chorobnosti
vierovyznanie
pohlavie (vo väčšine krajín ženy žijú dlhšie)
nehodovosť (južné krajiny Európy)
samovraždy (vyspelé krajiny)
vojny
typ režimu
vlastníctvo zbraní (legislatíva v USA )
Slovensko
Na Slovensku je stále najčastejšou príčinou smrti choroba , predovšetkým ochorenia obehovej sústavy a zhubné nádory . Celkom 95% úmrtí spadá len do piatich kapitol MKCH-10 : nádory, choroby obehovej sústavy, choroby dýchacej sústavy , choroby tráviacej sústavy , externé traumy .[1]
Svet
Najvyššia mortalita : Sierra Leone , Niger , Čad , Guinea , Angola , Mozambik , Afganistan , Irak , Uganda , Kambodža , Kongo
Najnižšia mortalita : európske vyspelé krajiny
Pozri aj
Externé odkazy
VAŇO, Boris, Danuša Jurčová, Ján Mészáros Základy demografie . Bratislava : Občianske združenie Sociálna práca, 2003. ISBN 80-968927-3-8 .
Referencie
↑ VAŇO, Boris, Danuša Jurčová, Ján Mészáros Základy demografie . Bratislava : Občianske združenie Sociálna práca, 2003. ISBN 80-968927-3-8 . S. s. 56.
Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Úmrtnosť
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.