portugalčina (português)
Štáty	Angola, Brazília, Guinea-Bissau, India, Kapverdy, Macao, Mozambik, Portugalsko, Rovníková Guinea Svätý Tomáš a Princov ostrov, Východný Timor a iné krajiny
Región	Európa, Afrika, Južná Amerika, Ázia
Počet hovoriacich	274 miliónov
Poradie	6
Klasifikácia	Indoeurópske jazyky Italické jazyky Románske jazyky Iberorománske jazyky Portugalčina
Písmo	latinka
Postavenie
Úradný jazyk	Angola, Brazília, Guinea-Bissau, Kapverdy, Macao, Mozambik, Portugalsko, Rovníková Guinea, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Východný Timor
Regulátor	Medzinárodný inštitút Portugalského jazyka (pri CPLP), Academia Brasileira de Letras (Brazílska akadémia pre písmená), Academia das Ciências de Lisboa, Classe de Letras (Lisabonská akadémia vied, Trieda písmen)
Jazykové kódy
ISO 639-1	pt
ISO 639-2	por
ISO 639-3	por
Wikipédia
Adresa	pt.wikipedia.org
Pomenovanie	Wikipédia, a enciclopédia livre
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Portugalčina (português prípadne língua portuguesa) patrí do rodiny románskych jazykov. Pôvod má v oblastiach dnešnej Galície a severného Portugalska. Odvodená je z latinčiny, ktorou asi pred 2000 rokmi hovorili romanizovaní obyvatelia predrománskeho iberijského polostrova (menovite Galícijčania, Luzitánci, Kelti a Kóniovia (Kyneti)). V 15. a 16. storočí, keď Portugalsko zakladalo koloniálnu a obchodnú ríšu (1415 – 1999), sa portugalčina začala šíriť po celom svete. Postupne sa po celom svete začalo objavovať mnoho kreolských jazykov založených na portugalčine, obzvlášť v Afrike, Ázii a Karibiku.

V dnešných dňoch je portugalčina jedným z hlavných celosvetových jazykov (šiesty v rebríčku jazykov), ktorým hovorí približne 235 miliónov ľudí. Je úradným jazykom v 10 krajinách (Portugalsko, Brazília, Angola, Mozambik, Guinea-Bissau, Kapverdy, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Rovníková Guinea, Macao a Východný Timor), v 7 medzinárodných organizáciách (Africká únia, Európska únia, Únia Juhoamerických národov, Mercosul, Organizácia amerických štátov, Spoločenstvo portugalsky hovoriacich krajín a Latinská únia). Hovoria nim aj rozsiahle komunity v Severnej Amerike.

Španielsky autor Miguel de Cervantes raz nazval portugalčinu ako „sladký a príjemný jazyk“,^[1] zatiaľ čo brazílsky spisovateľ Olavo Bilac ju poeticky opísal ako „a última flor do Lácio, inculta e bela“ (posledný kvet Latia, divoký a nádherný). Portugalčina je taktiež označovaná ako „Camõesov jazyk“ (podľa Luisa Vaz de Camõesa, jedného z najvýznamnejších portugalských básnikov).

Dialekty a nárečia

• Kontinentálna skupina dialektov^[2]
  • medziriečny dialekt
    • hornominhské nárečie
    • dolnominhské nárečie
    • dolnodourské nárečie
  • transmontánsky dialekt
    • raianské nárečie
    • hornodourské nárečie
    • západné a centrálne nárečie
  • beirský dialekt
    • hornobeirské nárečie
    • dolnobeirské nárečie
    • západné nárečie
  • juhoportugalský dialekt
    • estremadurské nárečie
    • hornoalentežské nárečie
    • dolnoalentežské nárečie
    • algarvské nárečie
• Ostrovná skupina dialektov^[2]
  • azorský dialekt
  • madeirský dialekt

Referencie

1. ↑ Život Miguela de Cervantes Saavedra (španielsky) Archivované 2014-05-27 na Wayback Machine, 135. odsek s nadpisom "La permanencia de Cervantes en Portugal (§. 64)"
2. ↑ ^{a b} MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 199.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Portugalčina

Tento článok týkajúci sa lingvistiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.