Československý národný výbor (iné zápisy: Československý Národný Výbor, Česko-slovenský národný výbor, Česko-Slovenský národný výbor,^{[pozn 1]} Česko-Slovenský Národný Výbor, Národný výbor československý; skratka ČSNV; čes. Československý národní výbor, Národní výbor československý, čes. Czechoslovak National Committee, franc. Comité national tchécoslovaque) bol najvyšší orgán druhého česko-slovenského odboja ustanovený 17. októbra 1939 v Paríži. Vláda Francúzska ho uznala 16. novembra 1939 a vláda Spojeného kráľovstva 20. decembra 1939. 22. júla 1940 bol ČSNV pretransformovaný na exilovú vládu – Dočasné štátne zriadenie.

Dejiny

Spočiatku sa ČSNV zaoberal najmä záležitosťami česko-slovenských emigrantov, riadenia česko-slovenských zastupiteľských úradov a realizovaniu záväzkov vyplývajúcich z francúzsko-česko-slovenskej vojenskej dohody z 2. októbra 1939, na základe ktorej bolo Čecho-Slovákom umožnené vo Francúzsku budovať vlastnú armádu, ktorá politicky podliehala výboru a vojensky francúzskemu veleniu. Organizačne sa delil na predsedníctvo a jednotlivé správy – správu pre veci vojenské, správu pre veci zahraničné, správu informačnú, správu finančnú a správu sociálnu.^[1]

V roku 1940 došlo k reorganizácii ČSNV v dôsledku založenia štruktúr výboru v Londýne. V Londýne bolo utvorené prezídium, na čele s vyslancom Jaromírom Smutným a v Paríži bolo vytvorené predsedníctvo, ktoré viedol vyslanec Prokopom Maxou. Na základe dohody J. Smutného a P. Maxu uzavretej 16. apríla 1940 v Londýne bola rozdelená a reorganizovaná agenda výboru. Organizačnú štruktúru predsedníctva v Paríži po reorganizácii tvorilo šesť oddelení: I. oddelenie malo v kompetencii otázky všeobecne politické, II. oddelenie vybavovalo rozpočtové záležitosti (viedol ho František Hála), III. oddelenie sa zaoberalo personálnymi a protokolárnymi záležitosťami (Jaroslav Šejnoha), IV. oddelenie admistratívnymi záležitosťami (Jiří Zedwitz), V. oddelenie riešilo legislatívne otázky (J. Stránský a Adolf Procházka) a VI. oddelenie sledovalo otázky týkajúce sa budúcich úprav usporiadania Európy (Jaroslav Opočenský). Popri predsedníctve v Paríži naďalej pôsobili jednotlivé správy.

Prezídium v Londýne naproti tomu tvorilo sedem referátov: I. referát sa venoval všeobecne politickým otázkam (jeho prednostom bol J. Smutný), II. referát zabezpečoval styk s domovom a spravodajstvo (Prokop Drtina), III. referát sa zaoberal národohospodárskymi otázkami (Julius Friedman), IV. referát Slovensku a sociálnej starostlivosti (Ján Bečko), V. referát administratíve, VI. referát vojenskými záležitosťami (František Moravec) a VII. referát mal na starosti odvody.^[2]

Poznámky

1. ↑ Tvary so spojovníkom sa zachovali napr. v korešpondencii Milana Hodžu. Spojovník symbolicky vyjadruje odpor voči snahe Edvarda Beneša o návrat do stavu spred Mníchovskej dohody v otázke štátoprávneho postavenia Slovenska a Slovákov v česko-slovenskom štáte (pozri čechoslovakizmus a slovenské autonomistické hnutie).

Referencie

• HAUNER, Milan. Beginnings of the Czechoslovak Government in Exile 1939–1941. In Brinson, Charmian – Malet, Marian (eds.). Exile in and from Czechoslovakia during the 1930s and 1940s. Amsterdam; New York, NY : Rodopi, 2009. ISBN 9042029595, pp. -132.
• Národní archiv (Praha, Česko), fond Národní výbor československý ve Francii Archivované 2020-12-30 na Wayback Machine

Použitá literatúra

• Ponocná, M. (1958), Národní výbor československý ve Francii, Praha: Národní archiv, http://www.badatelna.eu/fond/1982/reprodukce/?zaznamId=386921&reproId=516408, dost. 2020-05-01 , pomôcka (inventár) k archívneho fondu Národní výbor československý ve Francii (Národní archiv, číslo fondu 907, skratka NV-Fr, datácia 1939 – 1940)

Ďalšia literatúra

• Dejmek, Jindřich, a kol. (2018), Československo : dějiny státu (1. vyd.), Praha: Libri, str. 327 – 329, ISBN 978-80-7277-572-9