Ichšídovci الإخشيديون
| |||||||
Geografia
| |||||||
Rozloha
|
2 000 000 km2 km²
| ||||||
Najvyšší bod
|
Kurnat as-Saudá (3088 m n. m.)
| ||||||
Najdlhšia rieka
|
|||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||
Štátny útvar | |||||||
monarchia, vazalský štát
| |||||||
Materský štát
|
|||||||
|
Ichšídovci[1][2][3][4] boli vládnuca dynastia v Egypte v rokoch 935 až 969, vládli pod patronátom Abbásovcov.
Ichšídovci sa k moci dostali po tom, čo bol zakladateľ dynastie, Turek Muhammad ibn Tugdž v roku 935 menovaný Abbásovcami za guvernéra v Egypte. Meno Ichšídovci je odvodené od titulu Ichšíd, ktorý Muhammadovi udelil kalif ar-Rádím. Titul používali veľmoži v turkickej Fargáne. Muhammadova rodina Abbásovcom slúžila už po tretiu generáciu. Hoci sa sám Muhammad narodil v Bagdade, raný život strávil na túlúnovských panstvách v Sýrii a Palestíne, kde slúžil pod jeho otcom. Po páde túlúnovskej moci bol spolu so svojim otcom väznený, ale po otcovej smrti bol prepustený a ustanovený za správcu Palestíny (928) a Damašku (931). V roku 933 bol síce menovaný za správcu Egypta, avšak do Egyptu ani neprišiel, pretože bol čoskoro vystriedaný.
Egypt sa v tomto období dostal do nebezpečenstva, pretože záujem oň mali severoafrickí šiitski Fátimovci, ktorí už dlhodobo túžili rozšíriť hranice svojho panstva do Levanty a zvrhnúť Abbásovcov. Kalif preto Muhammada v roku 935 znovu vymenoval za egyptského správcu a Ichšíd sa jej tentokrát aj ujal, a v niekoľkých bitkách Fátimovcov odrazil. Hoci sa pohrával aj s myšlienkou uznania fátimovskej zvrchovanosti, zostal verný sunnitskému kalifovi v Bagdade. V nasledujúcom období Muhammad okrem Egyptu ovládol aj Sýriu, kde sa po roztrieštení moci abbásovského kalifátu vytvorilo mocenské centrum prvého amíra al-umará Ibn Rá'ika, a pod zvrchovanosť Ichšída sa dostali aj posvätné moslimské mestá Mekka a Medina. Územné zisky na severe ho priviedli do stretu s Hamdánovcami. Hoci sa mu v bitke podarilo ich vojská poraziť, jeho cieľom nebol ďalší územný zisk, a preto s nimi uzavrel iba mierny mier, v ktorom sa zaviazali k poplatkom.[5]
Po Mohammadovej smrti sa moci ujali jeho synovia Abú-l-Kásim Unundžur a Abú-l-Hasan Alí, avšak skutočnú moc v krajine držal černoský eunuch Káfúr. Po smrti Ichšídovca Alího v roku 966 sa ujal moci aj priamo,[6] šlo však o vládu potrebnú a legitímne potvrdenú kalifom v Bagdade. Káfúrova vláda bola spojená najmä s bojom s vnútornými a vonkajšími nepriateľmi. Musel potlačovať viacero povstaní a bojovať so šiitskou propagandou v krajine. Egypt v tomto období postihlo taktiež viacero živelných pohrôm a nebezpečné boli i okolité prevažne šiitske mocnosti Fátimovci a Hamdánovci, ako aj arabskí karmati.[7] Po tom, čo Káfúr v roku 968 zomrel, sa moci ujal Muhammadov vnuk Ahmad, ktorý ukázal byť neschopným panovníkom. Už v nasledujúcom roku 969 na Ichšída zo severnej Afriky zaútočili Fátimovci, ktorí dlhodobo túžili rozšíriť hranice svojho panstva do Levanty a zvrhnúť sunnitských Abbásovcov. Skúsený fátimovský generál Džauhar poľahky dobyl hlavné mesto Fustát a následne aj sýrsky Damask, čím sa ichšídovská vláda rozpadla a jej miesto zaujala Fátimovská ríša na čele s kalifom al-Mu'izzom.[8] Fátimovci sa v Egypte následne udržali až do roku 1171.
Zoznam panovníkov[4]