Levanta (arab. المشرق – al-Mašrik ) je približný historický zemepisný termín, ktorý odkazuje na veľké územie vo východnom Stredomorí. Vo svojom najširšom historickom zmysle, Levanta zahŕňa celé východné Stredomorie s jeho ostrovmi t. j. zahŕňa všetky krajiny pozdĺž východného brehu Stredozemného mora siahajúce až po Grécko a Kyreaniku. Termín Levanta zaviedlo Anglicko na konci 15. storočia. Slovo pochádza z talianskeho "Levante" čo znamená "zdvíhať" teda východ slnka na východe. Ako taký je to ekvivalentný názov k arabskému termínu Mašrík čo znamená krajina kde vychádza slnko. Západný náprotivok v arabčine je Maghreb a Poente v taliančine čo znamená západ kde slnko zapadá.

Levanta v užšom zmysle

Levanta je súčasťou Blízkeho východu.

Ako súčasť Levanty sa tradične udáva aj región Kilikia na tureckom stredomorskom pobreží (nie však náhorná plošina vnútrozemia) a Sinajský polostrov. Podľa niektorých zdrojov dokonca Levanta zahŕňa len pobrežie Malej Ázie a Egypta.

Pojmom levantínci sa označovalo talianske obyvateľstvo stredomorských miest v stredoveku a novoveku, pochádzajúce z Janova a Benátok. Títo utvárali v prístavoch pod osmanskou správou európske (kresťanské) štvrte so zameraním na obchod a niektoré špecifické remeslá (výroba zbraní). V prvej polovici 20. storočia získalo toto pomenovanie hanlivú konotáciu ako označenie európskych prisťahovalcov (Gréci, Arméni, Taliani, Francúzi), ktorí sa asimilovali s miestnym obyvateľstvom a kultúrou, zachovávajúc si náboženstvo a jazyk.

Región Levanty vstúpil do dejín predovšetkým ako dejisko križiackych výprav v 11. - 13. storočí.

Španielska Levanta

Neoficiálny región (costa de) Levante (doslova: pobrežie Východu) sa nachádza aj na španielskom stredomorskom pobreží, na území dnešných provincií Valencia a Murcia. Je známe svojím jaskynným umením z epipaleolitu, mezolitu a začiatkov neolitu, pomenovaným levantínsky okruh. Toto umenie nemá nič spoločné s východným Stredomorím. Časovo nasleduje po známejšom franko-kantábrijskom okruhu (jaskyne Lascaux, Altamira, Troy Fréres).

Referencie

• Braudel, Fernand, The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Phillip II
• Julia Chatzipanagioti: Griechenland, Zypern, Balkan und Levante. Eine kommentierte Bibliographie der Reiseliteratur des 18. Jahrhunderts. 2 Vol. Eutin 2006. ISBN 3-9810674-2-8
• Levantine Heritage site. Includes many oral and scholarly histories, and genealogies for some Levantine Turkish families.
• Philip Mansel, Levant: Splendour and Catastrophe on the Mediterranean, London, John Murray, 11 November 2010, hardback, 480 pages, ISBN 978-0-7195-6707-0, New Haven, Yale University Press, 24 May 2011, hardback, 470 pages, ISBN 978-0-300-17264-5