Sýrčina je neskorá forma aramejčiny s centrom rozšírenia okolo mesta Edessa. Bol to jazyk Ježiša a prvotných kresťanov v Jeruzaleme. Obsahoval silné akkadské, hebrejské, perzské a grécke vplyvy.[2] Sýrska abeceda patri do severosemitskej skupiny písiem. Sklada sa z 22 spoluhlásiek. Najstaršia forma je estrangelo, od roku 600 sa začína u východných Sýrčanov používať nestoriánske písmo a okolo roku 700 u západných písmo serto.[3]
↑DROBNER, Hubertus R. Patrologie: úvod do studia starokřesťanské literatury. Preklad Monika Recinová. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2011. 807 s. (Mathésis; zv. 4.) ISBN 978-80-7298-466-4. S. 702.
↑SYRSKÁ PATRISTICKÁ LITERATURA. In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: Arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 276-290.
Zdroj:https://sk.wikipedia.org/wiki/Sýrčina Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.