Le Boucan Canot

Réunion

Hotel: Le Boucan Canot - iné voľné termíny
Hviezdičky:
Termín: 02.10.2024 - 18.10.2024 (17 dní)
Strava: Polpenzia
Orientačná cena: 5124 EUR
Doprava: Letecky Odlet: Praha
Typ pobytu: Pobytové | Pri mori
Typ zájazdu: Katalóg
Tip: |

Overiť dostupnosť a cenu | Naspäť


...


Nasledujú doplňujúce informácie k téme Túlúnovci:

Túlúnovci
طولونيون
868 – 905
Geografia
Mapa štátu
Rozloha
1 500 000 km² km² (okolo roku 900)
Najvyšší bod
Kurnat as-Saudá (3088 m n. m.)
Najdlhšia rieka
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
arabčina (lingua franca, teológia)

turkické jazyky (vojenský jazyk)

miestne jazyky: sýrčina, koptčina, núbijčina
Štátny útvar
Predchádzajúce štáty:
Abbásovci Abbásovci
Nástupnícke štáty:
Abbásovci Abbásovci

Túlúnovci[1][2] alebo Tulunovci[3][4] boli arabsko-turecká dynastia vládnuca v Egypte v rokoch 868 – 905.

Po páde Umajjovskej ríše a nástupe Abbásovcov sa moci v častiach rozľahlej krajine ujalo viacero miestnych dynastií. V druhej polovici 9. storočia sa z moci kalifátu osamostatnil aj Egypt, kde sa k moci dostala dynastia Túlúnovcov. Zakladateľom vládnuceho rodu bol syn tureckého otroka Ahmad ibn Túlún, ktorý spočiatku vládol ako zástupca miestodržiteľa. Ahmad avšak postupne prestal Abbásovcom odvádzať poplatky a vybudoval si svoju vlastnú armádu. Abbásovský regent Al-Muwaffak sa proti odbojnému správcovi snažil zakročiť, avšak Ahmadovu moc nezlomil a v prospech nezávislého túlúnovského panstva musel prenechať aj Palestínu a Sýriu.

Samostatný Egypt začal pod vládou Túlúnovcov čoskoro prekvitať. Bohatá obilnica vždy poskytovala vysoké zisky, ktoré však cudzí dobyvatelia (Rimania, Byzantínci, či Arabi) zvykli využívať na rozvoj svojich panstiev v cudzine. Ahmad ibn Túlún naopak peniaze využil na rozvoj Egypta. Nechal vystavať bohaté paláce a založil nové hlavné mesto al-Katá’i‘. Architektonicky napodobňoval samarrský abbásovský štýl. Vďaka silnej armáde zloženej z egyptských a núbijských otrokov sa nemusel o ríšu obávať ani po vojenskej stránke.[5] V roku 878 Ahmad vtrhol a vyplienil Anatóliu, no už v roku 882 egyptská moc na severe utrpela po tom, čo proti Túlúnovcom v Kilikii vypukla moslimská vzbura, následkom ktorej v oblasti vznikol efemérny štát.

Ahmadov syn Chumarávajh musel čoskoro po otcovej smrti opäť bojovať o nezávislosť proti abbásovskému regentovi Al-Muwaffakovi. Výsledkom bojov bola dohoda, podľa ktorej Chumarávajhovi jeho územia v Egypte, Sýrii a časti Mezopotámie zostali, musel však kalifovi zaplatiť čiastku 300 000 dinárov, mier bol potvrdený svadbou Chumarávajhovej dcéry s kalifom. Aby túlúnovský panovník ukázal kalifovi svoju veľkoleposť, poslal kalifovi ako veno 400 000 dinárov. Chumarávajh znovu opakovanie viedol boje proti Byzantíncom a podarilo sa mu do ríše znovu začleniť aj vzbúrenú Kilikiu. Panovníkov prepychový život však krajinu finančne značne vyčerpával a v roku 896 bol zavraždený.[5][6]

Po jeho smrti vypukli v Sýrii nepokoje podporované kalifom v Bagdade a moc Túlúnovcov začala upadať. Chumarávajhov syn Džajš bol zosadený vojenskými veliteľmi a k moci sa dostal Hárún. Kalifove vojská na čele s Muhammadom ibn Sulajmánom poľahky obsadili nestabilnú Sýriu a v roku 905 vytiahli aj proti Hárúnovmu sídlu v Egypte. Palácová stráž Hárúna na to zavraždila a ani snahy Šajbána, Chumarávajhovho brata už rozpadu túlúnovského panstva nezabránili. Egypt sa stal zase abbásovskou provinciou.[5][7] Určitú mieru samostatnosti Egypt následne získal za vlády abbásovských guvernérov, resp. vazalov Ichšídovcov, ktorí v Egypte vládli od roku 935, až kým Egypt v roku 969 nedobyli šiitski Fátimovci zo severnej Afriky.

Zoznam panovníkov[2]

Referencie

  1. Historica. Jedinečný atlas svetových dejín s viac ako 1200 mapami. Bratislava : Slovart, 2011. 512 s. ISBN 978-80-556-0487-9. S. 335.
  2. a b TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 385 – 386.
  3. GURŇÁK, Daniel. Štáty v premenách storočí (Dejepisný atlas). Nitra : Mapa Slovakia, 2004. ISBN 8089080472. S. 9.
  4. PAULINY, Ján. Arabi,vládcovia stredomoria. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1976.
  5. a b c Tauer, str. 138
  6. TULUNIDS. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 2127.
  7. TULUNIDS. In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. P. J. Bearman, TH. Bianquis, C. E. Bosworth, E. Van Donzel, W. P. Heinrichs. 2nd Ed. Vol. X. T – U. Leiden : Brill, 2000. ISBN 90-04-11211-1. S. 616 – 617.
Zdroj:https://sk.wikipedia.org/wiki/Túlúnovci
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Copyright.sk © by Web. All rights reserved. | Zásady ochrany osobných údajov | Súbory cookies.
V prípade Vašich otázok nás prosím kontaktujte tu.



Vážime si Vaše súkromie

Svoj súhlas s ukladaním súborov cookies z nášho webového sídla osada.sk ako aj od tretích strán vo Vašom zariadení súvisiace s anonymizovaným spracovaním údajov za účelom zlepšenia navigácie a používania  našich stránok, efektívnejšieho použitia marketingových a remarketingových nástrojov a poskytnutím obsahu nás a tretích strán vyjadríte kliknutím na tlačidlo “Prijať všetky súbory cookies”.

Pokiaľ si želáte viac informácií alebo si želáte zmeniť nastavenie používania cookies, kliknite na tlačidlo “Spravovať nastavenia cookies”.


Prijať všetky súbory cookies Spravovať nastavenia cookies