Spoločnosť národov alebo (zriedkavo) Liga národov^[1] (angl. League of Nations, franc. Société des Nations) bola medzinárodná organizácia založená po skončení prvej svetovej vojny na základe výsledkov parížskej mierovej konferencie. Bola súčasťou tzv. Nového svetového poriadku, ktorý hlásal americký prezident Woodrow Wilson vo svojich Štrnástich bodoch.

28. júna 1919 bola podpísaná Versaillská mierová zmluva, čím prišlo k faktickému vytvoreniu Spoločnosti národov. Úlohou organizácie bola povojnová demilitarizácia, udržanie svetového mieru, prevencia pred ďalšími vojnovými konfliktmi pomocou zásad kolektívnej bezpečnosti a diplomatického vyjednávania. Týmito úlohami položila Spoločnosť národov základ širokej medzinárodnej spolupráci.

Iniciátormi a zakladajúcimi krajinami Spoločnosti národov boli víťazné štáty Dohody (napr. Spojené kráľovstvo, Francúzsko) a ich spojenci (napr. Česko-Slovensko), pôvodnými členmi z roku 1919 teda bolo 26 štátov, ďalej štyri britské domíniá a Britská India (v rámci Commonwealthu). Za sídlo Spoločnosti bola zvolená švajčiarska Ženeva, medzinárodný zmierovací súd bol ustanovený v holandskom Haagu.

V roku 1920 začala platnosť základného dokumentu organizácie Pakt Spoločnosti národov, ktorým sa členské krajiny zaväzovali k dodržiavaniu pravidiel medzinárodnej spolupráce a bezpečnosti, rešpektovaniu medzinárodného práva a ďalších záväzkov urobených v rámci Spoločnosti národov. Pakt Spoločnosti národov nebol ratifikovaný Kongresom USA - Spojené štáty, jeden z iniciátorov vzniku organizácie, sa tak nikdy nestali členmi. Celkový počet členských krajín sa od 20. rokov značne menil. Roku 1926 sa členom stalo Nemecko (vystúpilo roku 1933), Sovietsky zväz bol prijatý roku 1934 (ako jediná členská krajina bol vylúčený v roku 1939 po vypuknutí Zimnej vojny). Zo Spoločnosti národov v roku 1933 vystúpilo Japonsko a roku 1937 Taliansko.

Rozpory a zánik

Napriek značnému vplyvu Francúzska a Británie v Spoločnosti národov nebola organizácia schopná dôrazne presadiť svoje ciele, úplne neefektívna bola jej činnosť proti agresívnym krokom fašistickej vlády v Taliansku (okupácia Etiópie), nacistickej v Nemecku (účasť v španielskej občianskej vojne, anšlus Rakúska, uzatvorenie Mníchovskej dohody), ani militaristickej v Japonsku (vojna v Číne). Menším členským štátom chýbal významnejší vplyv na chod a rozhodovanie organizácie, čo spôsobovalo napätie medzi nimi na jednej strane a Britániou a Francúzskom na strane druhej. Spoločnosť národov tak v súvislosti so začiatkom druhej svetovej vojny v rokoch 1939 a 1940 stratila faktický význam. Formálne bola Spoločnosť národov rozpustená v apríli 1946. Víťazné štáty druhej svetovej vojny sa rozhodli niektoré štruktúry Spoločnosti národov transformovať do novo vzniknutej Organizácie spojených národov, ktorá na činnosť Spoločnosti národov priamo nadviazala.

Členské krajiny

Členské krajiny v roku 1919

Členské krajiny prijaté po roku 1919

Referencie

1. ↑ Malá encyklopédia zemepisu sveta, s. 410.

Pozri aj

• Organizácia spojených národov

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spoločnosť národov

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Společnost národů na českej Wikipédii.