Navigácia: Dovolenky podľa krajín: > Aruba >
Divi Village Golf & Beach Resort

Aruba

Hotel: Divi Village Golf & Beach Resort - iné voľné termíny
Hviezdičky:
Termín: 06.10.2024 - 22.10.2024 (17 dní)
Strava: Bez stravy
Orientačná cena: 3828 EUR
Doprava: Letecky Odlet: Praha
Typ pobytu: Pobytové | Pri mori
Typ zájazdu: Katalóg
Tip: |

Overiť dostupnosť a cenu | Naspäť

Silvester Silvester v hoteli Divi Village Golf & Beach ResortSilvester v krajine Aruba
Všetky pobyty v hoteli Divi Village Golf & Beach ResortVšetky zľavy v hoteli Divi Village Golf & Beach ResortZľavy v krajine Aruba
Last Minute Lastminute v hoteli Divi Village Golf & Beach ResortLastminute v krajine Aruba
First Minute Firstminute v hoteli Divi Village Golf & Beach ResortFirstminute v krajine Aruba
...


Nasledujú doplňujúce informácie k téme Úradný_jazyk:

O úradnom (oficiálnom) jazyku ako jazyku rokovaní a dokumentov v medzinárodných organizáciách (napríklad v EÚ) pozri úradný jazyk (medzinárodný styk). O úradnom jazyku ako synonymu úradného (t. j. administratívneho) štýlu jazyka[1][2] pozri úradný štýl.

Úradný jazyk alebo oficiálny jazyk (angl. official language; nem. Amtssprache, offizielle Sprache; fr. langue officielle; rus. oficiaľnyj jazyk) je v užšom zmysle jazyk (často stanovený nejakým právnym predpisom), ktorý sa používa ako hlavný alebo ako jediný jazyk na komunikáciu a dokumentovanie v styku s a vnútri verejnej správy (t.j. vlády a úradov, vrátane školstva) na určitom území, konkrétne v celom štáte či závislom území alebo v jeho časti, t. j. napr. v regióne štátu (ale podľa niektorých definícií len v celom štáte). V širšom zmysle sa úradným (oficiálnym) jazykom myslí aj jazyk, v ktorom sa na danom území vydávajú právne predpisy (napr. zákony), jazyk debát parlamentu a jazyk súdov. Podobný je pojem štátny jazyk, ktorý sa často chápe jednoducho ako jediný celoštátny úradný jazyk (obyčajne vo vyššie uvedenom širšom zmysle), ale môže byť definovaný aj odlišne.[3][4][5][6][7][8][9]

Úradný jazyk

Približne polovica štátov sveta má úradný jazyk (t. j. úradný jazyk de iure). Niektoré štáty majú iba jeden úradný jazyk, ako napríklad Albánsko, Francúzsko alebo Litva. Niektoré štáty majú viac úradných jazykov, napríklad Afganistan, Bielorusko, Belgicko, Bolívia, Kanada, Eritrea, Fínsko, India, Pakistan, Paraguaj, Južná Afrika a Švajčiarsko. V niektorých štátoch, ako napríklad Slovensko, Taliansko, Palau, Filipíny, Rusko a Španielsko, je síce len jediný celoštátny úradný jazyk (t. j. štátny jazyk), ale menšinové jazyky sa používajú ako úradné jazyky (obyčajne úradné jazyky v užšom zmysle) v určitých regiónoch.

Niektoré štáty, ako napríklad Švédsko, Tuvalu, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty, de iure nemajú úradný jazyk. Namiesto toho sa v mnohých prípadoch (zákony, vládne nariadenia a pod.) používa nejaký de facto hlavný jazyk (tzv. úradný jazyk de facto).

Vo väčšine prípadov je úradným jazykom jazyk, ktorý je na danom území bežne používaným miestnym jazykom, napr. na Slovensku je to slovenčina. Úradné jazyky niektorých bývalých kolónií, hlavne francúzština a angličtina, však nie sú bežne používanými miestnymi jazykmi. Opačným príkladom je írčina, ktorá je teoreticky miestnym jazykom a je "prvým úradným" jazykom Írska, ale reálne ju používa len menej ako tretina Írov; zatiaľ čo angličtina, ktorá je reálne najčastejším miestnym i úradným jazykom Írska, je podľa článku 8 Ústavy Írska označená ako "druhý úradný" jazyk Írska.

Zákony niektorých štátov vyžadujú, aby boli dokumenty štátnej či verejnej správy prekladané aj do iných jazykov než je úradný jazyk.

Štátny jazyk

Pojem štátny jazyk môže mať najmä tieto rôzne vymedzenia:

  • Najčastejšie sa štátnym jazykom myslí jednoducho celoštátny úradný jazyk (najmä ak je stanovený len jeden takýto jazyk) - porov. aj vyššie uvedený úvod tohto článku.[10][5][3][7][11][6][12][4][13][14][15][16]
  • Harald Haarmann definuje štátny jazyk (nem. Staatssprache) ako jediný jazyk, ktorý slúži ako oficiálny nástroj komunikácie medzi (aj regionálnymi) inštitúciami štátu a v styku so zahraničnými vládami.[17][18]
  • Niektoré súčasné slovenské texty dnes definujú štátny jazyk ako "jazyk, ktorý sa používa na istom štátnom území ako záväzný vo vymedzených komunikačných sférach", a ktorý je zároveň národným jazykom daného štátotvorného národa.[19][20]
  • Niekedy sa štátnym jazykom myslí jazyk, ktorý je v danom štáte veľmi často používaný (resp. veľmi rozšírený), a/alebo jazyk, ktorý má (spravidla de iure pridelené) privilegované, jedinečné postavenie v celom štáte resp. funkciu symbolu štátu a štátnointegratívnu funkciu. V tomto zmysle štátny jazyk zodpovedá najmä (pôvodne primárne anglickému) termínu národný jazyk (angl. national language), ale platí to len pre tie významy výrazu národný jazyk (porov. v článku národný jazyk), ktoré sa vzťahujú na štát ako celok (národ chápaný ako celý štát, politický národ) a nie na napr. na etniká (národ chápaný v etnickom chápaní). Takto chápaný štátny/národný jazyk v praxi môže znamenať najmä:
- veľmi málo, viac-menej len formálne používaný jazyk (porov. napríklad dole uvedený nasledujúci význam termínu štátneho jazyka) a je teda opakom pojmu úradný jazyk (ako jazyka verejnej správy, súdov a právnych predpisov), alebo
- pojem širší než úradný jazyk, pretože zahŕňa tak úradný jazyk (jazyk verejnej správy, súdov a právnych predpisov), ako aj jazyk sociálnej a kultúrnej komunikácie daného štátu, alebo
- de facto prvý úradný jazyk (zatiaľ čo druhý úradný jazyk sa v danom štáte de iure označuje názvom úradný jazyk), alebo
- celoštátny úradný jazyk (tento význam ale je tomto článku a často v literatúre považovaný za osobitný význam - porov. vyššie).
Takto chápaným štátnym/národným jazykom (čiže veľmi rozšíreným a/alebo privilegovaným jazykom štátu resp. jazykom ako symbolom štátu) je napríklad angličtina v USA a nemčina v Nemecku - v oboch prípadoch de facto, nie de iure. Ako príklady vyššie spomínaného rozlišovania pojmov štátny/národný jazyk a úradný jazyk možno spomenúť Filipíny, ktoré majú filipínčinu ako štátny/národný jazyk (angl. national language) a filipínčinu a angličtinu ako úradné jazyky, či Singapur, ktorý má malajčinu ako štátny/národný jazyk (angl. national language) a malajčinu, angličtinu, čínštinu a tamilčinu ako úradné jazyky. Podobne Kirgizsko má kirgizštinu ako štátny jazyk (kirg. mamlekettik til, rus. gosudarstvennyj jazyk) a ruštinu ako úradný jazyk. Menšinové jazyky Kirgizsko mimochodom označuje názvom národné jazyky, ide teda o pekný príklad situácie, kde pojmy štátny jazyk a národný jazyk neznamenajú to isté. Ojedinele môže mať štát viacero štátnych/národných jazykov (ale vždy ich je malý počet), napríklad Nigéria ich má tri - hauština, jorubčina a iboština. Tento význam termínu štátny jazyk je preberaný aj v článku národný jazyk.[3][21][22][11][23][24][7][25][26][27][28][29][30][31][32][33][34][35][36]
  • Niekedy sa štátny jazyk (alternatívny preklad: národný jazyk) chápe ako jazyk používaný štátom len pri formálnych a ceremoniálnych príležitostiach, resp. jazyk ktorý slúži čisto len ako symbol štátu (napr. je v ňom napísaný text hymny), a na ostatné účely sa používa nejaký iný jazyk.[11][21]
  • Ojedinele sa ako štátny jazyk (angl. state language; synonymá: chóralekt, regionálny jazyk, národný jazyk) označuje autochtónny jazyk štátom stanovený ako reprezentatívny, resp. podporovaný, na používanie vo veľkom (spravidla administratívnom) regióne štátu, pričom slovo štátny v tomto prípade neznamená štát v bežnom stredoeurópskom ponínamí, ale spolkový/federálny štát alebo podobnú veľkú územnosprávnu jednotku. Pozri aj v článku národný jazyk.[37]
  • V súvislosti s čínštinou sa na Taiwane označuje názvom štátny jazyk (alternatívny preklad preklad: národný jazyk; po čínsky kuo-jü, v pchin-jine guóyǔ) mandarínčina resp. spisovná čínština.[38]

Ekvivalenty termínu štátny jazyk v niektorých svetových jazykoch sú:

  • v nemčine: Staatssprache (alebo Landessprache či Nationalsprache, ale tieto termíny majú často iné významy)[39][40][41][42][43][44][16],
  • v angličtine: state language (alebo national language, ale tento termín má, ako už bolo spomenuté vyššie, aj iné významy)[16][45][46][47][48][21][22],
  • vo francúzštine: langue d'État (alebo langue nationale, ale tento termín má aj iné významy), langue officielle (tento výraz alternatívne znamená úradný jazyk) alebo vo francúzskej ústave langue de la République (doslova "jazyk Republiky")[16][49][25][50]
  • v ruštine: gosudarstvennyj jazyk[26][25][46].

Pojem štátny jazyk vo význame celoštátny úradný jazyk (alebo vo veľmi podobnom význame), sa v minulosti v Európe používal v Nemecku (v literatúre i predpisoch od 19. do začiatku 20. storočia; "Staatssprache"), Uhorsku (v právnych predpisoch v rokoch 1868 - 1918/1920; "államnyelv"[51]) a Česko-Slovensku (v právnych predpisoch v rokoch 1920 - 1948; tvar uvedený v príslušnom zákone bol "státní, oficielní jazyk"[52]). Dnes je ešte bežný napríklad v právnych predpisoch Slovenska (od roku 1993; "štátny jazyk"), Rakúska (od roku 1919[53]; "Staatssprache"), Ruska (od roku 1991; "gosudarstvennyj jazyk")[46] a ostatných štátov bývalého Sovietskeho zväzu, napr. Ukrajiny[54], Kirgizska[25] či pobaltských štátov. Iné štáty často používajú vo svojich právnych predpisoch (napríklad ústavách) namiesto pojmu štátny jazyk iné pojmy, často napríklad používajú pojem úradný jazyk.[5][55][56][57][8][58]

V Bielorusku je v ruskej verzii ústavy použitý termín štátny jazyk, kým v bieloruskej verzii je použitý termín úradný jazyk[59].

Súčasné Slovensko

Na Slovensku je podľa Ústavy Slovenskej republiky aj podľa zákona o štátnom jazyku štátnym jazykom slovenský jazyk. Zákon o štátnom jazyku upresňuje, že štátnym jazykom sa tu myslí slovenský jazyk v jeho kodifikovanej podobe (t. j. v podobe, ktorú "na podnet odborných slovakistických výskumných pracovísk a odborníkov v oblasti štátneho jazyka schvaľuje a zverejňuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke" - pozri kodifikačná príručka), a že však "tým sa nevylučuje používanie inojazyčných nových odborných pojmov, termínov alebo pomenovaní nových skutočností, na ktoré sa ešte neustálil a nekodifikoval v štátnom jazyku vhodný rovnocenný výraz, ako aj používanie nespisovných jazykových prostriedkov, ak ide o ich funkčné využitie, najmä v umeleckej tvorbe a v publicistike." [60]

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Official language na anglickej Wikipédii. - týka sa len kapitoly Úradný jazyk

Ďalšie zdroje

  1. ↑ SLANČOVÁ, D. et al. Štylistická terminológia v časopise Slovenská reč (termíny štýl a sloh). In. Sedláčková, Z. P. Štýl - komunikácia - kultúra. K stému výročiu narodenia profesora Jozefa Mistríka (1921 - 2000). 2021. S. 107
  2. ↑ jazyk. In: Veľký slovensko-ruský slovník A-K. 1979. Bratislava: Veda. S. 768
  3. ↑ a b c Marián Sloboda (2017): ÚŘEDNÍ JAZYK. In: Petr Karlík, Marek Nekula, Jana Pleskalová (eds.), CzechEncy - Nový encyklopedický slovník češtiny. URL: https://www.czechency.org/slovnik/ÚŘEDNÍ JAZYK (prístup: 24. 6. 2024)
  4. ↑ a b BENŽA, Mojmír. Malý etnopolitický slovník. Bratislava: Zing Print, 2005. S. 26, 27, 32, 34
  5. ↑ a b c GLÜCK, Helmut; RÖDEL, Michael. Metzler Lexikon Sprache. 5. vyd.  : J.B. Metzler, 2016. 814 s. ISBN 978-3-476-02641-5. S. 37, 667.
  6. ↑ a b jazyk. In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2018-06-03, . Dostupné online.
  7. ↑ a b c Der politische status von Sprachen . oedeutsch.at, . Dostupné online.
  8. ↑ a b vds-ev.de, . Dostupné online.
  9. ↑ Official English . usenglish.org, 2016-10-17, . Dostupné online.
  10. ↑ štátny. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  11. ↑ a b c GUPTA, Jyotirindra Das. Language Conflict and National Development (Group Politics and National Language Policy in India).  : Univ of California Press, 2024. 308 s. Dostupné online. ISBN 978-0-520-37799-8. S. 39. (Poznámka: O v texte spomínanom indickom výraze rástra bhásá - doslova: štátny jazyk alebo národný jazyk - pozri aj napríklad komentár k slovu rástra v Quelques problèmes de terminologie en hindī moderne : vocabulaire notionnel des structures politiques, par Nicole Balbir, in: Annuaires de l'École pratique des hautes études (1978) )
  12. ↑ Štátny jazyk . Bratislava: Ministerstvo kultúry SR, . Dostupné online.
  13. ↑ jazyk štátny. In: PIAČEK, Jozef; KRAVČÍK, Miloš. FILIT : Otvorená filozofická encyklopédia . Bratislava: Univerzita Komenského, . Dostupné online.
  14. ↑ államnyelv – Magyar Katolikus Lexikon . lexikon.katolikus.hu, . Dostupné online.
  15. ↑ MARTINCOVÁ, O. k některým aspektům jazykového zákona z r. 1920. in: Mislovičová, S. (ed.). Jazyk a jazykoveda v pohybe. Bratislava: Veda. 2008. S. 138
  16. ↑ a b c d Kľúčové údaje o vyučovaní jazykov v európskych školách 2017 - slovenská verzia (najmä S. 143, 144), nemecká verzia, anglická verzia, francúzska verzia (reprodukované aj tu: Mehrsprachiges Glossar von Schlüsselbegriffen in der Sprachenbildung . ecml.at, cit. 2024-06-25. Dostupné online. )
  17. ↑ Haarmann, H.: (1993) Die Sprachenwelt Europas. S. 89 a nasl. citovaný in: HILDEBRANDT, S. Relevanz von Mehrsprachigkeit und interkultureller Kompetenzentwicklung in der deutsch-polnischen Grenzregion. Dissertation. 2012 4 S. 23
  18. ↑ HAARMANN, Harald. Soziologie und Politik der Sprachen Europas. s.l. : Deutscher Taschenbuch-Verlag, 1975. 435 s. Dostupné online. ISBN 978-3-423-04161-4.
  19. ↑ Národný jazyk, štátny jazyk, jazykový zákon online. pdfweb.truni.sk, cit. 2024-06-25. Dostupné online.
  20. ↑ Bratislava: Ministerstvo kultúry SR, cit. 2024-06-25. Dostupné online.
  21. ↑ a b c RAHMONOVÁ, N. Stredná Ázia po roku 1991: Jazyková situácia a politika. In: Jazykovedný časopis 1 2012. S. 55-56
  22. ↑ a b KRUPA, V., ONDREJOVIČ, S. K spôsobom regulovania rozvoja jazyka. In: Jazykovedný časopis 1-2 1998. S. 81-89
  23. ↑ MEYER, Paul Georg. Synchronic English Linguistics (An Introduction). s.l. : Gunter Narr Verlag, 2005. 322 s. ISBN 978-3-8233-6191-6. S. 234.
  24. ↑ KOSONEN, Kimmo; YOUNG, Catherine. Mother Tongue as Bridge Language of Instruction (Policies and Experiences in Southeast Asia). s.l. : Southeast Asian Ministers of Education Organization (SEAMEO) Secretariat, 2009. 208 s. Dostupné online. ISBN 978-611-900410-8. S. 13, 31, 46.
  25. ↑ a b c d Kirghizistan online. axl.cefan.ulaval.ca, cit. 2024-06-25. Dostupné online.
  26. ↑ a b Russie: 6) Politique linguistique du russe online. axl.cefan.ulaval.ca, cit. 2024-06-25. Dostupné online.
  27. ↑ BRANN, C. M. B.. Introduction. In: History of European Ideas, 13(1-2), 1991. S. 3, 4
  28. ↑ BRANN, C. M. B. Lingua Minor, Franca and Nationalis. In: AMMON, Ulrich. Status and Function of Languages and Language Varieties. s.l. : Walter de Gruyter, 2012 (1989). 675 s. Dostupné online. ISBN 978-3-11086025-2. S. 374 - 385.
  29. ↑ AMMON, Ulrich. Die Stellung der deutschen Sprache in der Welt. s.l. : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2014. 1314 s. Dostupné online. ISBN 978-3-11039318-7. Kapitola D.1 (a A.3 a A.4). (Poznámka: Anglický preklad (ktorý sa ale v detailoch trochu odlišuje) je tu: 5)
  30. ↑ National language online. learningportal.iiep.unesco.org, cit. 2024-06-26. Dostupné online.
  31. ↑ DALBY, Andrew. Dictionary of Languages (The definitive reference to more than 400 languages). s.l. : Bloomsbury Publishing, 2015. 752 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4081-0214-5. S. 707.
  32. ↑ national language. In: TRASK, Larry. A Student's Dictionary of Language and Linguistics. s.l. : Routledge, 2014. 254 s. Dostupné online. ISBN 978-1-317-85915-4.
  33. ↑ national language. In: RICHARDS, Jack C.; SCHMIDT, Richard W.. Longman Dictionary of Language Teaching and Applied Linguistics. s.l. : Routledge, 2013. 656 s. Dostupné online. ISBN 978-1-317-86306-9. S. 385-386.
  34. ↑ Botelho Jimbi, Dinis Vandor Sicala. The construct of ‘national’ languages in independent Angola: towards its deconstruction. Journal of the British Academy, 10(s6), 59–76. najmä S. 62 - 64 6
  35. ↑ HEINE, Bernd; NURSE, Derek. African Languages (An Introduction). s.l. : Cambridge University Press, 2000. 396 s. Dostupné online. ISBN 978-0-521-66629-9. S. 320.
  36. ↑ Kazachstán - souhrnná teritoriální informace online. publiccontent.sinpro.cz, cit. 2024-06-27. Dostupné online. S. 22
  37. ↑ BRANN, C. M. B. Lingua Minor, Franca and Nationalis. In: AMMON, Ulrich. Status and Function of Languages and Language Varieties. s.l. : Walter de Gruyter, 2012 (1989). 675 s. 7. ISBN 978-3-11086025-2. S. 374 - 385.
  38. ↑ OBUCHOVÁ, Ľ. Snahy o sjednocení jazyka v Číně. Jak se dorozumívají obyvatelé země s několika národními jazyky a mnoha dialekty. In: Vesmír 77, 316, 1998/6 8
  39. ↑ Staats­spra­che, die online. duden.de, 2018-05-18, cit. 2024-06-29. Dostupné online.
  40. ↑ Bundes-Verfassungsgesetz der Republik Österreich (geltende Fassung) online. verfassungen.at, cit. 2024-06-25. Dostupné online.
  41. ↑ ČIERNA, M. et al. Nemecko-slovenský slovník. Bratislava: SPN. 1986. S. 415, 689
  42. ↑ Zum Begriff „Landessprache“ online. members.chello.at, cit. 2024-06-25. Dostupné online.
  43. ↑ WITT, Jörg. Wohin steuern die Sprachen Europas? (Probleme der EU-Sprachpolitik). s.l. : Stauffenburg-Verlag, 2001. 476 s. ISBN 978-3-86057-742-4. S. 30.
  44. ↑ AMMON, Ulrich. Die Stellung der deutschen Sprache in der Welt. s.l. : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2014. 1314 s. Dostupné online. ISBN 978-3-11039318-7. Kapitola D. 1.
  45. ↑ KOSONEN, Kimmo; YOUNG, Catherine. Mother Tongue as Bridge Language of Instruction (Policies and Experiences in Southeast Asia). s.l. : Southeast Asian Ministers of Education Organization (SEAMEO) Secretariat, 2009. 208 s. Dostupné online. ISBN 978-611-900410-8. S. 13.
  46. ↑ a b c Chevalier, J. F. Russian as the National Language: An Overview of Language Planning in the Russian Federation. S. 25-32 (vrátane pozn. pod čiarou na str. 32) Russian Language Journal, Vol. 56, 2006 9
  47. ↑ An Act of Parliament Dated November 15, 1995 on the State Language of the Slovak Republic 10
  48. ↑ AUSTRIA THE FEDERAL CONSTITUTIONAL LAW OF 1920 as amended in 1929 as to Law No. 153/2004, December 30, 200411
  49. ↑ axl.cefan.ulaval.ca, cit. 2024-06-25. Dostupné online.
  50. ↑ Slovaquie online. axl.cefan.ulaval.ca, cit. 2024-06-25. Dostupné online.
  51. ↑ Wolters Kluwer Hungary Kft.. 1868. évi XLIV. törvénycikk online. net.jogtar.hu, cit. 2024-06-25. Dostupné online.
  52. ↑ zákon č. 122/1920 Sb. podle § 129 ústavní listiny, jímž se stanoví zásady jazykového práva v republice Československé 12
  53. ↑ Thomas O. LECHOWSKI. Der Vertrag von St. Germain und die österreichische Bundesverfassung. In: BRGÖ 2019 13
  54. ↑ КОНСТИТУЦІЯ УКРАЇНИ 14 (prístup 25. 6. 2024)
  55. ↑ Staatssprache. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 16. Altenburg 1863, S. 643
  56. ↑ jazykové zákony. In: Encyklopédia Slovenska II. E-J. S. 503-504
  57. ↑ RYCHLÍK, J. Ústava ČSR z roku 1920 – historické souvislosti. In: Československá ústava 1920 Devadesát let poté - Sborník textů. 2010. S. 53-55 15
  58. ↑ Grčevic, M. VERGLEICHENDE DARSTELLUNG DER SPRACHPOLITISCHEN TENDENZEN IN DEN SLAWISCHEN LÄNDERN SEIT ENDE DER 1980-ER JAHRE. In: FILOLOGIJA 48, Zagreb 2007 16, najmä S. 48 a 50.
  59. ↑ Grčevic, M. VERGLEICHENDE DARSTELLUNG DER SPRACHPOLITISCHEN TENDENZEN IN DEN SLAWISCHEN LÄNDERN SEIT ENDE DER 1980-ER JAHRE. In: FILOLOGIJA 48, Zagreb 2007 17, S. 50.
  60. ↑ §1, 2 a 11 zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky
Zdroj:https://sk.wikipedia.org/wiki/Úradný_jazyk
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Ponuka leteniek :