Ľudovít Didi | |
slovenský učiteľ, prvý rómsky spisovateľ románov v slovenskej literatúre | |
Narodenie | 16. január 1931 Púchov, Česko-Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 15. september 2013 (82 rokov) Vráble, Slovensko |
Bydlisko | Vráble |
Alma mater | Pedagogický inštitút v Nitre |
Ľudovít Didi (* 16. január 1931, Púchov – † 15. september 2013, Vráble)[1] bol slovenský učiteľ, disident, účastník protikomunistického odboja, prvý rómsky spisovateľ románov v slovenskej literatúre.[1][2]
Narodil sa v meste Púchov ako nemanželské rómske dieťa. Vyrastal u starých rodičov z matkinej strany. Starý otec Ondrej Didi bol slávny rómsky hudobník. Ľudovú a meštiansku školu vychodil v Púchove. Chudobná rodina Didiovcov však nedokázala zabezpečiť mladému Ľudovítovi vyššie vzdelanie. Hoci ho prijali na Učiteľský ústav v Bánovciach nad Bebravou, do školy pre nedostatok financií nenastúpil. Odišiel do Bratislavy, kde po krátkom čase začal doučovať synov jedného Bulhara. Za doučovanie mal kde prespať a kde sa stravovať. V rokoch 1951 začal študovať na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe, odkiaľ ho za jeho negatívne názory na vtedajšiu dobu vylúčili.[2][3]
V rokoch 1959 – 1963 absolvoval štúdium na Pedagogickom inštitúte v Nitre pre vzdelanie učiteľov národných škôl. Po úspešnom ukončení pôsobil na rôznych miestach a malotriednych školách. V rokoch 1966 – 1974 sa stal vedúcim vychovávateľom v Osobitnej škole vo Vrábľoch. Vylúčili ho v roku 1974 pre protisocialistické názory.[2]
Po tomto roku nastali pre Didiovcov nepríjemné chvíle. Boli sledovaní tajnou službou ŠtB, synovi sa podarilo až na tretíkrát dostať na štúdium, druhý syn a dcéra išli najskôr za učňov a až okľukou sa dostali do škôl.[3]
V roku 1980 spolu s manželkou Máriou vyhľadali matku Marty Kubišovej[4] a ako zamestnanci fabriky podpísali Chartu 77.[2][5] Po udalostiach v roku 1989 ho Okresný národný výbor v Nitre rehabilitoval a Ľudovít sa stal riaditeľom Detského domova v Kolíňanoch. Tu pôsobil ako riaditeľ až do roku 1998. V roku 1992 mu na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, na základe rehabilitácie, udelili titul Ing. V roku 2007 mu Ústav pamäti národa priznal status „účastník protikomunistického odboja“.[1]
Ľudovít Didi žil a tvoril vo Vrábľoch. Písať knihy začal až na dôchodku v roku 2001. Bol prvým autentickým rómskym spisovateľom románov v slovenskej literatúre.[1]