Mikuláš Kasarda | |
slovenský básnik, pedagóg | |
Narodenie | 26. júl 1925 Sačurov, Česko-Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 19. júl 2013 (87 rokov) Trebišov, Slovensko |
Mikuláš Kasarda (* 26. júl 1925, Sačurov, ČSR, dnes Slovensko – † 19. júl 2013, Trebišov, Slovensko) bol slovenský básnik, prekladateľ, rozhlasový redaktor a učiteľ. Bol strýkom rozhlasového dramatika a spisovateľa Štefana Kasardu (1935 – 2006).[1]
Narodil sa v Sačurove (cca 8 km južne od Vranova nad Topľou) v roľníckej rodine. Ľudovú školu absolvoval v rodisku, prvý ročník meštianskej školy vychodil vo Vranove nad Topľou a druhý v neďalekých Sečovciach. Následne prestúpil do tretej triedy Československého štátneho reálneho gymnázia v Michalovciach (od roku 1980 Gymnázium Pavla Horova), kde v roku 1945 zmaturoval. V rokoch 1946 – 1950 študoval slovenčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (od roku 1954 Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave).
V rokoch 1952 – 1954 pôsobil v literárno-dramatickej redakcii štúdia Československého rozhlasu v Košiciach. V rokoch 1954 – 1970 pôsobil ako učiteľ na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Sečovciach (dnes Gymnázium v Sečovciach, súčasť Spojenej školy v Sečovciach), popri čom v rokoch 1960 – 1964 študoval nemčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove (od roku 1997 Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove). V rokoch 1970 – 1988 vyučoval na Dvanásťročnej strednej škole v Michalovciach (od roku 1980 Gymnázium Pavla Horova).
V roku 1988 odišiel do penzie. Spolu s manželkou žil v Sečovciach. Zomrel 19. júla 2013 v Nemocnici s poliklinikou Trebišov.[2]
Literárne začal tvoriť počas gymnaziálnych štúdií a svoje básne časopisecky publikoval už počas vysokoškolských štúdií. Debutoval zbierkou Širokými ulicami (1953), v ktorej – podľa básnika a literárneho vedca Jána Zambora – „napriek prijatiu dobového schematického modelu poézie zazneli aj presvedčivé tóny“.
V štyroch cykloch zbierky Kohútí spev (1958) sa prejavil „výrazne senzualistickým videním, podfarbovaným citovou reflexiou, navodzovanou raz bezprostredným zážitkom, inokedy spomienkou na rodný zemplínsky kraj. Osobitnú tóninu majú básne z cyklu Pri Ostravici, v ktorých rezonuje básnikovo očarenie zo stretnutí s českou krajinou i s českou poéziou. Clivá krása v menlivých podobách rodného kraja pripomína básnikovi jeho ľudský čas, plynutie života a zákony bytia.“ Jeho nasledujúca zbierka Pre teba (1963) sa vyznačuje elegickým tónom, do lyrických zátiší každodennosti v nej prenikajú „motívy osamotenia, zranenej ľudskosti i trpkého poznania“. Vo výbere zostavenom z celoživotnej tvorby Predletie (1974), rozdelenom do oddielov Minúta po vojne, Jašterička na kameni a Plný deň slnovratu, sa striedajú reminiscencie na mladosť a obdobie druhej svetovej vojny s optimisticky vyznievajúcimi veršami a motívmi rodného kraja a prírody.
Okrem tvorby pre dospelých sa sporadicky venoval i písaniu poézie pre deti. V roku 1962 vydal zbierku drobných, tematicky tradičných veršov o živote školskej mládeže Lopta na oblohe.
Popri pôvodnej básnickej tvorbe sa venoval aj umeleckým prekladom. V časopisoch a antológiách zverejňoval ukážky z básnickej tvorby nemeckých autorov Johanna Wolfganga von Goetheho a Friedricha Schillera, maďarského básnika Endreho Adyho i českého spisovateľa, májovca Jana Nerudu.
17. februára 2011 bol v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca ocenený cenou Fra Angelica za rok 2010 v kategórií slovesné umenie. Cenu udeľuje rímskokatolícka cirkev umelcom za prínos kresťanských hodnôt do umenia.[3] V roku 2011 mu primátor mesta Sečovce Jozef Gamrát udelil Cenu Pro Nobis za celoživotné dielo. Kasarda sa stal prvým individuálnym držiteľom tejto ceny, ktorú podľa § 37 písm. c) Štatútu mesta Sečovce udeľuje primátor za „úspešnú a záslužnú činnosť v prospech mesta“.[4]