Ronald Coase | |
britský ekonóm | |
![]() | |
Narodenie | 29. december 1910 Londýn, Spojené kráľovstvo |
---|---|
Úmrtie | 2. september 2013 (102 rokov) Chicago, Illinois, USA |
Odkazy | |
Commons | ![]() |
Ronald Harry Coase (* 29. december 1910, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 2. september 2013, Chicago, Illinois, USA[1]) bol britský ekonóm, emeritný profesor University of Chicago a držiteľ Nobelovej ceny. Zaslúžil sa o objav a objasnenie významu transakčných nákladov a vlastníckych práv pre inštitucionálnu štruktúru a fungovanie hospodárstva.
Narodil sa vo Willesdene, predmestí Londýna. Jeho otec bol telegrafista na pošte a matka tiež pracovala na pošte až do svadby. Ako dieťa trpel slabosťou v nohách, kvôli čomu musel nosiť špeciálnu ortopedickú pomôcku a navštevovať špeciálnu školu.
Absolvoval London School of Economics (1932) a následne získal doktorát v roku 1951. Do USA emigroval ešte v tom istom roku a začal pôsobiť na univerzite v Buffalo. V roku 1958 prešiel na University of Virginia. Nakoniec sa usadil v Chicagu (1964), kde popri práci na univerzite bol aj redaktorom známeho časopisu Journal of Law and Economics. V roku 1991 dostal Nobelovu cenu.
Známym sa stal najmä článkom Povaha firmy (1937)[2], ktorý predstavuje koncepty transakčných cien na vysvetlenie podstaty a obmedzení firiem a "Problém sociálnych cien" (1960), v ktorom prehlasuje, že správne stanovené majetkové práva môžu vyriešiť problémy externalít. Coase je tiež často označovaný ako "otec" reformy v politike prideľovania elektromagnetického spektra. Toto označenie je založené na jeho článku s názvom "Federálne komunikačné komisie" (1959), kde kritizuje licencovanie spektra, čo označuje vlastnícke práva ako účinnejšiu metódu prideľovania spektra užívateľom. Navyše, Coaseove transakčné ceny sú príjazdovou cestou k priamemu vplyvu v moderných organizovaných ekonomikách, ktoré boli oprášené Oliverom E. Williamsonom. Približujúc sa ku svojim 100-tým narodeninám pracoval na knihe, ktorá poukazuje na rast ekonomík v Číne a Vietname.
Je autorom známeho výroku "Pokiaľ údaje dostatočne dlho mučíte, priznajú sa."[3]