Hotel:Vila Gale Santa Cruz - iné voľné termíny Hviezdičky: Hodnotenie: 43% / 78 hlasov Termín: 24.01.2025 - 07.02.2025 (15 dní) Strava: Polpenzia Orientačná cena: 1752 EUR Doprava: Letecky Odlet: Praha Typ pobytu: Pobytové | Pri mori Typ zájazdu: First Minute Tip: |
Nasledujú doplňujúce informácie k téme Ľudová_latinčina:
Ľudová latinčina alebo vulgárna latinčina (po latinsky sermo vulgaris čiže ľudový jazyk) je všeobecné označenie pre hovorené nárečia latinčiny v Rímskej ríši (najmä v západných provinciách) zhruba až do obdobia 9. storočia, kedy sa z jednotlivých nárečí vyvinuli románske jazyky.
Aj keď pojem nie je obmedzený len na neskorolatinské obdobie (pozri latinčina), mnohé črty a pravdepodobne aj nárečia sa objavili až v tomto období, a preto sa o ľudovej latinčine hovorí najmä od tohto obdobia.
Pri bližšom pohľade má ľudová latinčina viacero definícií:
Po prvé je to hovorená latinčina Rímskej ríše. Pri písaní sa naopak používala neskorá latinčina odvodená od (pomerne umelej) klasickej latinčiny.
Po druhé je to podľa niektorých názorov hypotetický predchodca románskych jazykov. Tento jazyk možno rekonštruovať len na základe ojedinelých nápisov (napr. v Pompejach) a neskorších románskych jazykov:
a) všetkých románskych jazykov
b) len západorománskych jazykov: nárečia na sever a západ od čiary La Spezia-Rimini, Francúzsko a Pyrenejský polostrov, ako aj slabo doložená románska reč severozápadnej Afriky. Podľa tejto koncepcie sa teda juhovýchodná taliančina, rumunčina a dalmatínčina vyvinuli oddelene od ostatných románskych jazykov.
Po tretie je to podľa niektorých názorov označenie gramatických inovácií v mnohých neskorolatinských textoch, ako napríklad Peregrinatio Aetheriae zo 4. storočia alebo texty Gregora z Toursu (Gregoire de Tours). Tieto texty sú veľmi cenné, lebo „chyby“, ktoré sa v nich vyskytujú, dokladajú vtedajší hovorový jazyk.
Románske jazyky sa vyvinuli z ľudovej latinčiny neskorolatinského obdobia, nazývanej sermo romana rustica, a teda nie z písanej latinčiny. Často pritom boli namiesto neutrálnych latinských slov prebraté expresívnejšie: napr. „caput“ (hlava) bol nahradený slovom „testa“ (misa, hlinený hrniec), z toho vo fr. tête (hlava); alebo „equus“ (kôň) bol nahradený slovom „caballus“ (pracovný kôň, starý kôň), z toho vo fr. cheval / tal. cavallo / šp. caballo / port. cavalo (kôň).
Zdroj:https://sk.wikipedia.org/wiki/Ľudová_latinčina Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.