Thajsko
Hotel: Santhiya Koh Phangan Resort And Spa (Koh Phangan) - iné voľné termínyHviezdičky:
Termín: 04.10.2024 - 13.10.2024 (10 dní)
Strava: Raňajky
Orientačná cena: 2486 EUR
Doprava: Letecky Odlet: Praha
Typ pobytu: Pobytové | Pri mori
Typ zájazdu: First Minute
Tip: |
Overiť dostupnosť a cenu | Naspäť
Nasledujú doplňujúce informácie k téme Nerastné_suroviny:
Nerastná surovina alebo nerast je neobnoviteľná nerastná prírodnina - prvok, zlúčenina, minerál alebo hornina, ktorú je možné ekonomicky využiť, priamo alebo po úprave pre potreby ľudskej spoločnosti. Nerastnou surovinou môžu byť pevné, kvapalné aj plynné látky, ktoré je možné použiť v pôvodnom stave alebo po priemyselnej úprave. Rozlišuje sa niekoľko základných skupín nerastných surovín. Najčastejšie sú to rudy, nerudy a kaustobiolity. Niekedy bývajú samostatne vyčleňované tzv. energetické suroviny[1]. Prírodné akumulácie nerastných surovín sa označujú ako ložiská. Zákonitosti rozloženia nerastných surovín v prírode študuje ložisková geológia, v niektorých krajinách tiež označovaná ako ekonomická geológia.
Úlohou ložiskovej geológie je okrem iného aj zhodnotenie množstva a kvality zásob v ložisku - výpočet zásob suroviny v ložisku. Hlavným cieľom výpočtu zásob je vymedzenie hraníc ložiska, či už prírodných alebo umelých, vymedzenie dobývateľných úsekov a výpočet množstva a kvality zásob v nich. Ciele výpočtu zásob sa v priebehu jednotlivých etáp prieskumu menia[2].
S rozvojom ľudskej spoločnosti a zvyšovaním poznatkov o neživej prírode množstvo druhov využívaných nerastných surovín narastá. Ich akumulácie, ktoré až na niektoré výnimky vznikli v minulých geologických dobách však nie sú neobmedzené, ich zásoby sa nereprodukujú, prípadne vznikajú veľmi pomaly, čo z hľadiska dĺžky ľudského života možno považovať za zanedbateľné.
Ťažba nerastných surovín sa v roku 2002 podieľala na tvorbe Slovenského hrubého domáceho produktu sumou 6,774 miliardy Slovenských korún (224 miliónov eur), čo predstavovalo asi 0,62 % HDP[3]. V roku 2011 to bolo 337,9 miliónov eur, čo predstavovalo 0,49 % HDP[4]. Slovenská republika veľkú časť nerastných surovín dováža (ropa, zemný plyn, železná ruda, bauxit, čierne uhlie).
| Rok | Objem | Podiel HDP |
|---|---|---|
| 2002[3] | 6 774 000 0000 Sk / 224 000 000 eur | 0,62 % |
| 2011[4] | 337 900 000 eur | 0,49 % |
| 2018[5] | 332 150 000 eur | 0,41 % |
Referencie
- ↑ Rozložník, L., Havelka, J., Čech, F., Zorkovský, V., 1987: Ložiská nerastných surovín a ich vyhľadávanie. Alfa, Bratislava, 693 s.
- ↑ Blišťan, P., Kondela, J., 2001: Základy banskej geológie a výpočtu zásob. 1. vyd. Košice : Elfa, 103 s.
- ↑ a b Michaeli, E., 2006, Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Prešovská Univerzita, Prešov, 76 s.
- ↑ a b Baláž, P., Kúšik, D. (Ed.), 2012, Nerastné suroviny SR. 2012. Ministerstvo životného prostredia SR, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, Spišská Nová Ves, 132 s.
- ↑ Šoltés, S., Kúšik, D., Mižák, J., 2019: Nerastné suroviny SR. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.