Viedenská operácia
Súčasť východného frontu cez druhú svetovú vojnu
Sovietske vojská pochodujúce oslobodeným mestom
Dátum 2. apríl – 13. apríl 1945 Miesto Viedeň, Rakúsko Výsledok Víťazstvo Červenej armády
Protivníci
Nacistické Nemecko	Sovietsky zväz Bulharsko
Velitelia
Rudolf von Bünau (6. tanková armáda SS) Wilhelm Bittrich (Waffen-SS)	Fiodor Tolbuchin (3. ukrajinsky front) Vladimir Stojčev (1. bulharská armáda)
Sila
28 000 mužov	400 000 mužov
Straty
19 000 mŕtvych	18 000 mŕtvych
Historický portál

Viedenská operácia bola ofenzívou 3. ukrajinského frontu sovietskej armády a 1. bulharskej armády počas bojov na východnom fronte, útočiacou na nemecké vojská v Rakúsku. Operácia trvala celkovo od 2. apríla do 13. apríla 1945 a skončila sa víťazstvom Červenej armády.

Situácia pred bitkou

Po páde Maďarska ustúpila nemecká 6. tanková armáda SS do viedenskej oblasti. Táto jednotka bola na východný front presunutá po neúspešnej ofenzíve v Ardenách zo západu. Nemci zúfalo pripravovali obranné postavenie, ktoré by zastavilo postup Červenej armády. 16. marca 1945 vojsko 3. ukrajinského frontu postúpilo v smere na Viedeň a na Bratislavu. 25. marec prekročili sovietske vojská rieku Hron, čím začala Bratislavsko-brnianska operácia. Na rakúske územie vstúpila Červená armáda 30. marca 1945. Sovietske jednotky mali najprv zaujať čiaru Graz, Viedeň, Brno^[1].

Bitka o Viedeň

2. apríl 1945 začala Červená armáda útok na Viedeň. Sovieti prvého dňa obsadili Viedenské Nové Mesto, Eisenstadt, Neunkirchen a Gloggnitz. V Rakúsku sa medzitým vytvorila skupina ľudí na čele s rakúskym dôstojníkom slúžiacim v nemeckej armáde Carlom Szokollom, ktorá sa pokúšala sabotovať nemeckú obranu a umožniť sovietskym vojskám obsadiť Viedeň bez boja, aby nedošlo na samom sklonku vojny ku zbytočným stratám na životoch a majetku. Viedeň však držala 6. tanková armáda SS, ktorá bola verná Hitlerovi, a ktorá bola pripravená brániť Viedeň za každú cenu. V predmestiach Viedne sa rozpútali ťažké, týždeň trvajúce pouličné boje. Nemeckým jednotkám sa darilo držať mosty cez Dunaj. Červenej armáde sa však nakoniec podarilo preraziť. 9. apríla sa začali boje v centre mesta. K dobytiu Viedne boli použité i lode Dunajskej flotily, ktorá uskutočnila akciu, vďaka ktorej došlo i k záchrane Ríšskeho mostu (Reichsbrücke). Sovietskym vojakom sa pri tom podarilo prerušiť káble vedúce k náložiam. 13. apríla 1945 sa vzdali poslední obrancovia Viedne a boje sa skončili.

Dohra

15. apríla 1945 sa dali vojská Červenej armády do pohybu a postupovala ďalej na západ k Lincu, kde sa nachádzali zvyšky nemeckého zoskupenia. 6. gardová armáda zase postupovala na sever na Moravu, kde sa zúčastnila bojov o Brno v rámci Bratislavsko-brnianskej operácie.

Referencie

1. ↑ John Erickson, Ljubica Erickson: Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs. London, Carlton Books 2001, s. 224

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viedenská operácia

Externé odkazy

• GLANTZ, David. The Soviet‐German War 1941–45: Myths and Realities: A Survey Essay . Clemson University, 11 October 2001, . Dostupné online. Archivované 2013-10-29 z originálu.

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Tento článok týkajúci sa vojenstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.