Ichšídovci الإخشيديون ↓ 935 – 969 ↓
Geografia Najväčší rozmach.
Hlavné mesto	Fustát
Rozloha	2 000 000 km2 km²
Najvyšší bod	Kurnat as-Saudá (3088 m n. m.)
Najdlhšia rieka	Níl
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie	Arabi, Kopti, Sýrčania, Núbijci
Jazyky	arabčina, koptčina, núbijčina, sýrčina
Náboženstvo	sunitský islam menšiny: šiitizmus, kresťanstvo (najmä kopti a jakobiti)
Štátny útvar
Štátne zriadenie	monarchia, vazalský štát
Materský štát	Abbásovci
Mena	dinár
Predchádzajúce štáty: Abbásovci Nástupnícke štáty: Fátimovci

Ichšídovci^[1][2][3][4] boli vládnuca dynastia v Egypte v rokoch 935 až 969, vládli pod patronátom Abbásovcov.

Ichšídovci sa k moci dostali po tom, čo bol zakladateľ dynastie, Turek Muhammad ibn Tugdž v roku 935 menovaný Abbásovcami za guvernéra v Egypte. Meno Ichšídovci je odvodené od titulu Ichšíd, ktorý Muhammadovi udelil kalif ar-Rádím. Titul používali veľmoži v turkickej Fargáne. Muhammadova rodina Abbásovcom slúžila už po tretiu generáciu. Hoci sa sám Muhammad narodil v Bagdade, raný život strávil na túlúnovských panstvách v Sýrii a Palestíne, kde slúžil pod jeho otcom. Po páde túlúnovskej moci bol spolu so svojim otcom väznený, ale po otcovej smrti bol prepustený a ustanovený za správcu Palestíny (928) a Damašku (931). V roku 933 bol síce menovaný za správcu Egypta, avšak do Egyptu ani neprišiel, pretože bol čoskoro vystriedaný.

Egypt sa v tomto období dostal do nebezpečenstva, pretože záujem oň mali severoafrickí šiitski Fátimovci, ktorí už dlhodobo túžili rozšíriť hranice svojho panstva do Levanty a zvrhnúť Abbásovcov. Kalif preto Muhammada v roku 935 znovu vymenoval za egyptského správcu a Ichšíd sa jej tentokrát aj ujal, a v niekoľkých bitkách Fátimovcov odrazil. Hoci sa pohrával aj s myšlienkou uznania fátimovskej zvrchovanosti, zostal verný sunnitskému kalifovi v Bagdade. V nasledujúcom období Muhammad okrem Egyptu ovládol aj Sýriu, kde sa po roztrieštení moci abbásovského kalifátu vytvorilo mocenské centrum prvého amíra al-umará Ibn Rá'ika, a pod zvrchovanosť Ichšída sa dostali aj posvätné moslimské mestá Mekka a Medina. Územné zisky na severe ho priviedli do stretu s Hamdánovcami. Hoci sa mu v bitke podarilo ich vojská poraziť, jeho cieľom nebol ďalší územný zisk, a preto s nimi uzavrel iba mierny mier, v ktorom sa zaviazali k poplatkom.^[5]

Po Mohammadovej smrti sa moci ujali jeho synovia Abú-l-Kásim Unundžur a Abú-l-Hasan Alí, avšak skutočnú moc v krajine držal černoský eunuch Káfúr. Po smrti Ichšídovca Alího v roku 966 sa ujal moci aj priamo,^[6] šlo však o vládu potrebnú a legitímne potvrdenú kalifom v Bagdade. Káfúrova vláda bola spojená najmä s bojom s vnútornými a vonkajšími nepriateľmi. Musel potlačovať viacero povstaní a bojovať so šiitskou propagandou v krajine. Egypt v tomto období postihlo taktiež viacero živelných pohrôm a nebezpečné boli i okolité prevažne šiitske mocnosti Fátimovci a Hamdánovci, ako aj arabskí karmati.^[7] Po tom, čo Káfúr v roku 968 zomrel, sa moci ujal Muhammadov vnuk Ahmad, ktorý ukázal byť neschopným panovníkom. Už v nasledujúcom roku 969 na Ichšída zo severnej Afriky zaútočili Fátimovci, ktorí dlhodobo túžili rozšíriť hranice svojho panstva do Levanty a zvrhnúť sunnitských Abbásovcov. Skúsený fátimovský generál Džauhar poľahky dobyl hlavné mesto Fustát a následne aj sýrsky Damask, čím sa ichšídovská vláda rozpadla a jej miesto zaujala Fátimovská ríša na čele s kalifom al-Mu'izzom.^[8] Fátimovci sa v Egypte následne udržali až do roku 1171.

Zoznam panovníkov^[4]

• Muhammad ibn Tugdž al-Ichšíd (935 – 946)
• Abú-l-Kásim Unundžur (946 – 960)
• Abú-l-Hasan Alí (960 – 966)
• Abú-l-Misk Káfúr (966 – 968), nedynastický
• Abú-l-Faváris Ahmad (968 – 969)

Referencie