Hospodársky systém (iné názvy: hospodárska sústava, ekonomický systém/sústava, hospodárske/ekonomické zriadenie, typ ekonomiky) je súhrnné označenie pre štruktúru a hospodárske procesy jednej ekonomiky, vrátane hospodárskeho správania a konania ekonomických subjektov a produkčného potenciálu (teda kvantitatívnej a kvalitatívnej výbavy ekonomiky výrobnými faktormi).^[1] Hospodársky systém je jedna z častí spoločenského systému.

Niekedy sa rozlišuje hospodársky systém a hospodárske zriadenie. Toto rozlišovanie pochádza od ekonóma W. Euckena, ktorý rozlišoval hospodársky systém ako štruktúru usporiadania pomyselne konštruovaných ekonomík (teda ako ideálny typ) a hospodárske zriadenie ("Wirtschaftsordnung") ako v danom prípade realizovanú štruktúru usporiadania (teda ako reálny typ). Takéto rozlišovanie je však sporné a problematické.^[1] Iný spôsob rozlíšenia týchto termínov je taký, že hospodársky systém sa skladá z hospodárskeho zriadenia (realizovaná forma teoreticky možných úprav systému, skladá sa z právnych predpisov k hospodárstvu a zo zaužívaného kultúrneho a mravne-morálneho poriadku) a z hospodárskych faktorov (výrobné faktory, ako aj dáta relevantné pre hospodárstvo, ako napr. podnebie, rozloha štátu a pod.).^[2]

Niekedy sa konkrétny variant hospodárskeho systému označuje ako hospodársky/ekonomický režim, tento výraz ale môže znamenať aj len súhrn zákonných pravidiel, ktoré riadia hospodársku činnosť ľudí v určitom ekonomickom systéme. V marxizme má pojmu hospodársky systém blízko pojem výrobný spôsob.^[3]

Kritériá rozlišovania hospodárskych systémov

Jednotlivé ekonomické systémy sú z jedného pohľadu rozdielne riešenia troch základných otázok každej ekonomiky (t.j. čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať).^[4]

Z iného pohľadu sa odlišujú týmito faktormi^[3]:

• inštitúcie (inštitúcie zabezpečujúce právnu úpravu činnosti ekonomických subjektov a/alebo zasahovanie centrálnej moci)
• mechanizmy riadenia a ovládania (napr. trh či plán) - ekonomická koordinácia
• motivačné faktory (napr. maximalizácia zisku podniku).

Iný spôsob rozdelenia kritérií je takýto^[5]:

• forma vlastníctva (súkromné, štátne, družstevné a podobne)
• miera rozvoja výrobných faktorov, t.j. strojov a technológie, pracovnej sily a podobne
• forma rozhodovacích procesov (úloha vlastníka, manažmentu, zamestnancov, štátu)
• hierarchia hodnôt, t.j. či je systém primárne orientovaný na hospodársky rast, prežitie, stabilitu alebo niečo iné.

Delenie

Existuje viacero delení hospodárskych systémov. Príkladom môže byť toto delenie ^[5][4]:

• predindustriálny hospodársky systém (napr. väčšina súčasnej Afriky) - pozri predindustriálna ekonomika
• (liberálny) trhový systém (napr. v 19. stor. v západnej Európe a USA) - pozri trhová ekonomika
• zmiešaný (alebo sociálno-trhový) systém (napr. v súčasnom Nemecku) - pozri zmiešaná ekonomika
• systém centrálne plánovanej ekonomiky (napr. v bývalom východnom bloku) - pozri príkazová ekonomika

Trochu iné je toto delenie^[3]:

• historické systémy:
  • subsistenčná ekonomika
  • trhová ekonomika s dominantným poľnohospodárstvom
  • iné
• kapitalistický systém:
  • liberálny kapitalizmus
  • neokapitalizmus
• systém centrálne plánovanej ekonomiky

Inokedy sa hospodárske systémy rozlišujú podľa geografických oblastí (napr. japonský systém, americký systém a pod.). V tomto prípade sa ale zvykne uprednostňovať termín ekonomický režim (pozri vyššie).^[3]

Referencie