Sústava vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros (SVD G-N) je veľký projekt vodných diel na Dunaji. Začal zmluvou zo 16. septembra 1977 (Zmluva 1977^[1] alebo Zmluva '77^[2]), ktorú uzavreli Československá socialistická republika a Maďarská ľudová republika.^[1][2] Projekt bol zameraný na predchádzanie katastrofickým povodniam, zlepšenie splavu rieky, výrobu čistej elektriny a športovo-rekreačné využitie Dunaja.^[1][2]

Na Slovensku bola dokončená len časť projektu, a to vodné dielo Gabčíkovo, pretože Maďarsko najprv jednostranne projekt pozastavilo a potom sa ho snažilo ukončiť, kvôli ekonomickým obavám a obavám o životné prostredie.^[3] Slovenská časť projektu pokračovala s alterantívnym riešením, nazývaným „Variant C“, ktoré spočívalo v presmerovaní Dunaja, ktorý tvorí hranicu medzi krajinami. Tieto dôvody zapríčinili vznik medzinárodneho sporu medzi Slovenskom a Maďarskom, ktorý dodnes (2024) nie je vyriešený. Obe strany sa obrátili na Medzinárodný súdny dvor o vyriešenie sporu.

Zmluva 1977

Projekt výstavby vodných diel bol odsúhlasený 16. septembra 1977 v zmluve označovanej ako „Zmluva 1977“. Podľa tohto projektu mal byť vybudovaný cezhraničný hrádzový systém medzi mestami Gabčíkovo v Československej socialistickej republike (teraz na Slovensku) a Nagymaros v Maďarskej ľudovej republike (teraz Maďarsko). Tieto priehrady by zastavili pravidelné povodne (podobné katastrofám z rokov 1945 a 1965) a umožnili by zisk čistej elektrickej energie. Takisto by umožnili celoročný splav Dunaja a predstavovali by súčasť vnútrozemskej navigácie mohansko-dunajským prieplavom.

Podľa pôvodného plánu mala byť časť rieky odklonená do umelého kanálu u maďarskej dediny Dunakilti a do vodnej elektrárne u Gabčíkova (8 turbín s kapacitou 720 MW). Kanál by potom vrátil vodu do rieky s prehĺbeným dnom u obce Nagymaros by bola vybudovaná podobná menšia priehrada a vodná elektráreň (s kapacitou 158 MW). Elektráreň u Gabčíkova bola určená na prevádzku len v prípade zvýšenej potreby a priehrada u obce Nagymaros, ktorá by bola asi o 100 kilometrov ďalej, mala obmedzovať fluktuácie hladiny vody.

Keďže väčšina stavby mala prebehnúť na území Slovenska, maďarská vláda bola zaviazaná pomôcť s časťami výstavby na Slovensku, aby bol zariadený rovnaký podiel práce oboch krajín.^[1] Elektrina vyprodukovaná elekrárňami by bola zdieľaná na polovicu.

Obmedzenie projektu

Práca na projekte začala v roku 1978.^[1] V roku 1981 obe krajiny súhlasili so spomalením výstavby kvôli ekonomickým problémom.^[4] V roku 1984 vzniklo v Maďarsku hnutie protestujúce proti výstavbe vodných diel, nazývané Duna Kör (Dunajský kruh), ktoré neskôr obdržalo ceny Right Livelihood Award^[5] a Goldman Environmental Prize^[6] za ochranu Dunaja. Hnutie bojovalo proti skrývaniu informácií ohľadne projektu pred verejnosťou komunistickými vládami, čím sa vlády snažili vyhnúť debatám o dopade na životné prostredie. Biológovia sa obávali, že by vodné diela poškodili scenériu vyšehradskej brány a zásoby podzemnej vody, na ktorých záviselo vyše milióna Maďarov,^[7] a to hlavne v okolí Budapešti. Po intenzívnych kampaniach začal byť projekt v Maďarsku nenávidený ako symbol starého režimu. Na Slovensku však výstavba pokračovala a vo výstavbe vodnej elektrárne bolo zapojených mnoho ľudí. Maďarská vláda sa neskôr rozhodla projekt pozastaviť (v roku 1989^[1]), až dokým neboli poriadne preskúmané dopady na životné prostredie.^[8] Tesne na to sa slovenské úrady jednostranne rozhodli pokračovať s alternatívnym riešením nazývaným „Variant C“.^[8] Tým došlo k presmerovaniu Dunaja na slovenské územie a ďalší vývoj tak ostal len za slovenskými hranicami.^[8] Táto zmena dramaticky zredukovala množstvo vody, ktoré tieklo do Maďarska a mala významný dopad na maďarské zásoby vody a životné prostredie.^[8] Na základe toho sa maďarská vláda snažila ukončiť Zmluvu 1977.

V roku 1992 predložili československí experti sedem návrhov, ako postupovať ďalej:

Nakoniec sa rozhodlo postupovať alteratívnym riešením v menšej škále, teda podľa návrhu C. Umelý kanál by tak začínal u Čunova, ktoré je súčasťou Bratislavy, a vodná elektráreň Gabčíkovo by fungovala pomocou prietoku Dunaja bez zmeny hladiny vody. Výstavba tohto variantu začala v novembri 1991. V októbri 1992 začalo presmerovanie časti vody do kanálu a došlo k naplneniu nádrže u Čunova; ostatné časti (ako elektráreň) boli dokončené a spustené do prevádzky v roku 1996.

Dopad na životné prostredie

Ohľadne životného prostredia bola medzi rokmi 1996 až 2002 vypracovaná štúdia, ktorej výsledkami sú:^[9]

• intenzívne degradujúce dno Dunaja za vodným dielom Gabčíkovo (hlavne v oblasti starého Dunaja), čo je spôsobené neprítomnosťou vodného diela Nagymaros,^[9]
• znížená hladina vody,^[9]
• zvýšené množstvo sedimentu,^[9]
• zvýšené množstvo splavenín a zároveň zvýšná miera pohybu týchto sedimentov,^[9]
• znížená kapacita rieky,^[9]
• znížená stabilita kanálu.^[9]

Ročné spojené štúdie vlád Slovenska a Maďarska tvrdia, že

• sa stabilizovala hladina podzemnej vody a lokálne sa zlepšila jej kvalita^[10][11][12]
• sa stabilizovalo dno starého Dunaja^[11][12][13]
• sa zlepšili životné podmienky vodných organizmov a lesných zvierat v oblasti starého Dunaja.^{[chýba zdroj}

Rozdiel medzi štúdiou z roku 2002 a novšími prácami možno prisúdiť veľkosti študovanej plochy. Štúdia medzi rokmi 1996 a 2002 bola robená na ploche od Viedne až po koniec slovensko-maďarského Dunaja. Štúdie vlád sa týkajú len vodného diela Gabčíkovo a okolitých oblastí.

Hladina podzemnej vody závisí na veľkých povodniach, ako napríklad v roku 2002, kedy povodne zdvihli silt z dna rieky a umožnili lepšiu filtráciu. Po tom sa v mnohých miestach zvýšila hladina podzemnej vody až na hladinu spred vytvorenia vodného diela, na niektorých miestach bola hladina dokonca ešte vyššia.^[14] Vybudovanie vodného diela zlepšilo kvalitu podzemnej vody a dodávky vody v okolí Rusovcov a Čunova,^[15] ktoré sa nachádzajú na pravej strane Dunaja. Stalo sa tak na základe zmeny podmienok v okolí a zmeny smeru toku podzemnej vody, ktorý sa zmenil zo smer SZ-JV na S-J.^[16] Kvalita podzemnej vody v okolí zásobovania vodou na ľavej strane Dunaja nebolo ovplyvnené v tak veľkej miere.

Jedným z problém identifikovaným vo všetkých štúdiách je zvyýšená sedimentácia pred priehradou a erózia dna za priehradou, čo je typický problém vodných nádrží.

Referencie

Zdroj

Bratislavský portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gabčíkovo–Nagymaros Dams na anglickej Wikipédii.