Západný Berlín Berlin (West) ←  1949 – 1990  → vlajka znak
Geografia Mestské obvody Západného Berlína
Hlavné mesto	Západný Berlín
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie	Nemci
Jazyky	nemčina
Štátny útvar
Štátne zriadenie	de facto časť NSR
Mena	západonemecká marka
Vznik	29. máj 1948
Zánik	1990 – Znovuzjednotenie Nemecka
Predchádzajúce štáty: Okupačné zóny Nemecka Nástupnícke štáty: Nemecko

Západný Berlín bolo označenie pre západnú časť rozdeleného mesta Berlína, ktoré sa skladalo z troch západných sektorov – amerického, britského a francúzskeho.

Po stavbe berlínskeho múru roku 1961 došlo k faktickému politickému rozdeleniu mesta, ktoré trvalo až do roku 1989; po zlučení oboch nemeckých štátov a oboch častí mesta sa Berlín stal roku 1991 hlavným mestom zjednoteného Nemecka.

Západný Berlín (West-Berlin respektíve West Berlin), je hovorovým, nie úradným pojmom, ktorý sa však najviac vžil. V dôsledku studenej vojny a sporov o prináležitosti západných sektorov mesta viedli k vzniku mnohých názvov a foriem ako napríklad Samostatná politická jednotka Západný Berlín v úradnom žargóne NDR (porovnaj aj Poznámky k terminológii).

Administratívne delenie

Západný Berlín sa skladal z týchto obvodov (podľa spojeneckých sektorov):

• americký sektor: Kreuzberg, Neukölln, Tempelhof, Schöneberg, Steglitz, Zehlendorf
• britský sektor: Tiergarten, Charlottenburg, Wilmersdorf, Spandau
• francúzsky sektor: Reinickendorf, Wedding

Po zjednotení Berlína došlo v rámci územnej reformy z roku 1998 k zlúčeniu väčšiny mestských obvodov s platnosťou od 1. januára 2001, pričom v niektorých prípadoch boli zlúčené aj susediace obvody východnej a západnej časti mesta.

Pretože spojenci delili Berlín na sektory podľa hraníc obvodov ako existovali pred skončením vojny, došlo ku kurióznemu vzniku rôznych exkláv a enkláv. Na území Západného Berlína sa nachádzali dve veľmi malé územia, patriace k NDR, na území NDR existovalo viacero územných celkov, patriacich k Západnému Berlínu, celkom 12 exkláv s rozlohou 113 ha.

Najznámejšou západoberlínskou exklávou na územi NDR bola obývaná obec Steinstücken. Až začiatkom 70. rokov sa výmenou území získalo niekoľkostometrové cestné spojenie medzi touto exklávou a Západným Berlínom, do tých čias bola obec zásobovaná helikoptérami americkej armády. Neskôr došlo k ďalším výmenám a predajom a v 1988 boli územnými dohodami vymenené posledné územia. Obe strany vyhlásili, že už nemajú žiadne ďalšie exklávy v inom teritóriu.

Hospodárska a finančná situácia

Povojnovú výstavbu a obnovu mesta, ktorá začínala prakticky od nuly, skomplikovala berlínska blokáda a neskôr stavba berlínskeho múra. Veľkou pomocou bol preto Marshallov plán, v hospodárstve sa výrazne prejavila aj pomoc Spolkovej republiky.

Pomoc spočívala okrem iného v rôznych subvenciách, ktoré mali zmierniť negatívne dôsledky takzvaného „vojnového mesta“, a ktoré existovali až do zjednotenia. Tieto subvencie viedli k tomu, že mnoho západonemeckých firiem nechalo v Berlíne formálne zhotovovať len časti svojich výrobkov, mali však nárok na subvencie v celej výške. Prevažná časť finančnej pomoci však mala svoje opodstatnenie. Bolo potrebné kompenzovať nevýhodnú infraštruktúru, problémy zásobovania elektrickým prúdom, problémy, ktoré súviseli so skladovaním odpadov, vtedy ešte prestarnutosť obyvateľstva a podobne.

Isté uľahčenia ako kompenzáciu sťažených okolností pocítili aj obyvatelia. Každý berlínsky pracujúci dostával k svojmu platu ešte takzvaný berlínsky prídavok (Berlinzulage), ktorý tvoril 8 percent hrubého platu, zvýšené prídavky na deti, atď.

Celková výška takzvanej spolkovej pomoci obnášala roku 1983 okolo 10,5 miliárd DM a tvorila tak 53 percent rozpočtu Západného Berlína (ktorého príjmy z daní boli v dôsledku rôznych úľav na veľmi nízkej úrovni).

Alternatívne a multikultúrne mesto

Západný Berlín sa na jednej strane vyznačoval mnohými provinčnými rysmi, ktoré boli zapríčinené dlhou územnou odlúčenosťou od Spolkovej republiky, na druhej strane hral vyslovene progresívnu úlohu ako jedno z pre mnohé kruhy najatraktívnejších a najžiadúcejších veľkomiest Nemecka; Západný Berlín bolo jedno z mála miest, v ktorom našli miesto snáď všetky skupiny obyvateľov.

Značnú úlohu tu hrala Slobodná univerzita (Freie Universität), považovaná za jednu z najprogresívnejších v Nemecku. Študentské vzbury koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia tu mali svoj začiatok, vyprovokované nielen smrťou Benno Ohnesorga (1967) a atentátom na Rudi Dutschkeho (1968), ale aj veľkou diskusiou o vine a zodpovednosti staršej generácie za nacistickú minulosť. Neskôr sa stal Západný Berlín (najmä v štvrti Kreuzberg) strediskom takzvanej mimoparlamentnej opozície (APO, Außerparlamentarische Opposition) a alternatívnej kultúry, vedúcej na jednej strane k nepokojom a obsadzovaniu domov v dôsledku berlínskej bytovej politiky, na druhej strane k experimentom s novými formami žitia. Na tomto pozadí vznikli tiež rôzne projekty, ktoré sa zaoberali spolužitím berlínskeho obyvateľstva s početne veľkými menšinami cudzincov; tento projekt integrácie a takzvanej multikultúrnej spoločnosti, známy pod pojmom multi-kulti, sa stal koncom osemdesiatych rokov aj politikou senátu (dnes je však považovaný za stroskotaný).

Svetoznámy bol však aj orchester Berlínskej filharmónie, dirigovaný osobnosťami ako bol napríklad Herbert von Karajan. K chápaniu Západného Berlína ako kultúrneho strediska prispela aj opera Deutsche Oper a ďalší.

Galéria

• 
  Prechod trate S-Bahn berlínskym múrom.
• 
  Tabuľa v jazykoch štyroch víťazných mocností a jazyku porazeného Nemecka, informujúca o opúšťaní amerického sektoru.
• 
  Hranice východného a západného Berlína v roku 1961, nedávno pred vybudovaním berlínskym múrom. V tejto dobe došlo k jednej z najväčších kríz studenej vojny.
• 
  Obrázok zo zimy z rokov 1969-1970, v oblasti Berlín-Zehlendorf.

Pozri aj

• Berlín
• Berlín – rozdelené mesto
• Východný Berlín
• Štvormocenský status
• Berlínska blokáda