Papája melónová | |
ilustrácia | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Carica papaya Carl Linné | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Papája melónová (iné názvy: papája obyčajná, neformálne: papája, melónový strom; lat. Carica papaya) je strom z čeľade papájovité. Je známy svojimi plodmi označovanými papája. Pochádza z Južnej Ameriky a vzrastom môže dosiahnuť až výšky 10 m.
Je to tropická vytrvalá bylina dorastajúca do výšky 2 - 10 metrov. Výzorom pripomína palmu. Papája patrí k jednopohlavným rastlinám, no sú známe aj formy s obojpohlavnými kvetmi. Vyrastajú v pazuche listov.
Plod je dutá bobuľa guľovitého, hruškovitého alebo iného tvaru, vzhľadom pripomínajúca melón alebo tekvicu, dorastá do dĺžky až päťdesiat centimetrov a hmotnosti až deviatich kilogramov. Pokožka papáje je pevná, žlto - zelená až oranžová. Dužina bobule tvorí 3 - 4 cm hrubú stenu, býva žltá, oranžová až karmínovo červená. Na vnútornej stene plodu je veľké množstvo, až 1000 - 1500 sivo - čiernych asi 0,5 cm veľkých semien obalených šťavnatým kyslastým mieškom. Papája obsahuje vysoký podiel vitamínov A, B (B1, B2, B3, B6), C a veľké množstvo vápnika, tiež železa, magnézium, fosforu, draslíka a sodíka. [1]Papája ďalej obsahuje aj významný pektín.[2] Biely latex v šupkách nezrelej papáje obsahuje proteolytický enzým papaín.[2] Papaín sa používa v medicíne, veterinárnej medicíne, v potravinárstve a pod.
Najmä v Indii sa počas tehotenstva a dojčenia neodporúča konzumácia tohto ovocia.[3] Dôvodom je vysoký obsah latexu v nezrelom ovocí. Zrelé ovocie (bez vnútornej časti so semenami) však obsahuje iba malé alebo žiadne množstvo latexu a malé množstvo antinutričných faktorov ako triesloviny, fytát a oxalát a malé množstvo toxikantov benzylglukosinolát a benzylizotiokyanát.[4]
Domovom tejto vytrvalej ovocnej byliny sú trópy Strednej Ameriky od Mexika po Kostariku. Odtiaľto sa rozšírila do tropických oblastí celého sveta.