Hotel:M Hotel Singapore - iné voľné termíny Hviezdičky: Termín: 08.10.2024 - 17.10.2024 (10 dní) Strava: Bez stravy Orientačná cena: 2071 EUR | Zľava: 7 % Doprava: Letecky Odlet: Praha Typ pobytu: Pobytové | Pri mori Typ zájazdu: First Minute Tip: |
Jeruzalem (hebr.ירושליםJerušalajim, arabs.القُدسAl-Kuds/iný prepis: al-Quds, starogr.Ἱεροσόλυμα - Hierosolyma) je rozlohou aj počtom obyvateľov najväčšie mesto Izraela. Pre židov, kresťanov a moslimov je to posvätné mesto. Dnes v Jeruzaleme žije 936 000 obyvateľov.
Izrael v roku 1949[1][2][3] a 1980 vyhlásil Jeruzalem za svoje hlavné mesto - je sídlom vlády, prezidenta, vládnych úradov, najvyššieho súdu a parlamentu. Niekoľko krajín uznáva Jeruzalem albo jeho západnú časť ako hlavné mesto Izraela, väčšina krajín má však svoje velvyslanectvá a diplomatické misie v inných mestách, predovšetkým v Tel Avive. Palestínska autonómia požaduje východný Jeruzalem za hlavné mesto plánovaného palestínskeho štátu.
V srdci Jeruzalema sa nachádza hradbami ohradené Staré mesto ležiace vo výške 800 metrov nad morom. Staré mesto má štyri štvrte: židovskú, moslimskú, kresťanskú a arménsku.
Dejiny
Jeruzalem vznikol na dvoch vyvýšeninách - západnej a východnej. Pôvodne, t.j. odpradávna, bola osídlená len východná; v jej severnej časti bol chrámový okrsok (Chrámová hora), v strednej časti bol vŕšok Ófel (dnes Ofel) a v južnej časti stálo Dávidovo mesto. Západná vyvýšenina bola osídlená až asi od 8. stor. pred Kr. Názvom Sion (dnes Cion) sa pôvodne označovalo Dávidovo mesto, neskôr Chrámová hora a od raného stredoveku južná časť západnej vyvýšeniny.
Prehľad:
pravek: početné nálezy, najmä acheuléenska industria
cca 3000 pred Kr.: najstaršie dôkazy kontinuálneho osídlenia
bronzová doba: Prvými známymi obyvateľmi boli Kanaánci, po nich Amorejci. V strednej bronzovej dobe vzniklo opevnenie; importy boli z Cypru, Egypta a egejskej oblasti:
okolo 1800 pred Kr.: Meno Jeruzalem sa spomína v egyptskom texte ako Rushalimum
14 stor. pred Kr.: Meno Jeruzalem sa spomína v listoch z Amarny ako Urusalim, príp. Uruslimmu. Názov znamená „Salimovo mesto“ (Salim/Šalim bol kanaánsky boh súmraku). Keďže v hebrejčine šalom a v arabčine salam znamená pokoj, prekladá sa názov niekedy (azda chybne) ako „mesto pokoja“.
po 1000 pred Kr.: Kráľ Dávid, vodca Izraelitov, ho povýšil na hlavné mesto, postavil na posvätnom mieste známy chrám. Podľa Biblie ho získal vojnou od kanaánskych Jebuzejcov a nazval ho „Dávidovo mesto“. Podľa Biblie sa mesto pred dobytím volalo Jebus (hebr. rozšliapanie).
po 970 pred Kr.: Kráľ Šalamún pokračoval v stavebnej činnosti.
ca. 933 pred Kr.: Po Šalamúnovej smrti a rozdelení židovského kráľovstva sa Jeruzalem stáva hlavným mestom Judey; stavba novej citadely.
po 722 pred Kr.: Po dobytí Asýriou opäť náboženské centrum Židov
pred 700 pred Kr.: Kráľ Ezechiáš tu dal vybudovať 550 m dlhý tunel na prívod vody z okolia mesta
587 pred Kr.: Mesto bolo vyplienené Nabukadnezarom, kráľom Babylonu a jeho obyvateľstvo deportované. O rok neskôr Nabukadnezar vyvrátil chrám.
po ca. 537 pred Kr.: Znovuvybudovanie mesta po návrate Židov z 50-ročného vyhnanstva v Babylone.
po 323 pred Kr.: Pripadol Seleukovcom, ktorý neskôr vybudovali nový chrám a mesto obnovili
135 – 63 pred Kr.: Centrum makabejského judského kráľovstva. V roku 133 vybudované hradby.
63 pred Kr.: Spolu s judským kráľovstvom dobytý Rimanmi.
po 37 pred Kr.: Za vlády Herodesa Veľkého sa stal dočasne hlavným mestom obnoveného Judského kráľovstva. Herodes dal zreštaurovať chrám, obohnať ho múrom a stavalo sa aj na okolí pahorku. Vznikla aj Dávidova veža a pevnosť Antonia
po 37: Herodes Agrippa I. začal stavať tretí hradný múr (prvý pozri 37 pred Kr., druhý bol asi na mieste dnešných hradieb mesta)
66-70: Dejisko židovskej vojny. Mesto znova dobyli a zničili Rimania.
132-135: Pri povstaní Bar Kochbu boli Židia z mesta vyhnaní a spomienky na minulosť boli vyhladené. Cisár Hadrián mesto znova vybudoval, nazval ho Aelia Capitolina a dal mu postavenie kolónie. Mesto sa stalo neopevneným sídlom X. rímskej légie.
2. štvrtina 4. stor. – 614: Nový rozmach nastal za vlády Konštantína Veľkého, ktorý sa snažil z mesta urobiť sväté miesto kresťanov. Mesto získalo kresťanský ráz. Od 2. štvrtiny 4. stor. tu vzniklo veľa chrámov a kláštorov, z ktorých Chrám Zmŕtvychvstania ešte stojí. Ostatné chrámy stavali tam, kde podľa kresťanov sú situované jednotlivé úseky pašií – na Olivovom vrchu, na Golgote a pod.
Zdroj:https://sk.wikipedia.org/wiki/Jeruzalem Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.