San Martin Cartagena

Kolumbia

Hotel: San Martin Cartagena - iné voľné termíny
Hviezdičky:
Termín: 13.12.2024 - 21.12.2024 (9 dní)
Strava: Raňajky
Orientačná cena: 2520 EUR | Zľava: 2 %
Doprava: Letecky Odlet: Praha
Typ pobytu: Pobytové |
Typ zájazdu: Katalóg
Tip: |

Overiť dostupnosť a cenu | Naspäť


...


Nasledujú doplňujúce informácie k téme Železná_doba:

Železná doba (lingvisticky nevhodne doba železná[pozn 1]) je obdobie dejín ľudstva, ktoré nasledovalo po konci bronzovej doby. Tento termín zaviedol dánsky múzejník Christian Jürgensen Thomsen na základe toho, že podľa zachovaných archeologických nálezov v tomto období človek všeobecne používal železo vo výrobe pracovných nástrojov a zbraní.[1][2]

Aj keď je definícia železnej doby splnená aj pre Blízky východ a niektoré iné oblasti Zeme, pojem sa ako označenie epochy spravidla používa len pre Európu, pretože napríklad v Egypte či Mezopotámii už v tomto období bolo historické obdobie (písomne doložené štáty, dynastie a podobne) a delenie dejín týchto oblastí sa teda opiera o iné charakteristiky.

Časové zaradenie

Železná doba nenastúpila všade rovnako – na Prednom východe sa železo začalo používať už v polovici 3. tisícročia a širšie uplatnenie našlo v druhej polovici 2. tisícročia[2] (od 1600 pred Kr., ešte viac od 1200 pred Kr.). Tradične za začiatok železnej doby na Blízkom východe považujeme rok 1200 pred Kr. Železo bolo rozšírené v Mezopotámii, u Chetitov aj v Egypte. Chetiti technológiu výroby železa starostlivo strážili, po páde ich ríše (okolo 1200 pred Kr.) sa technológia rozšírila aj do Európy. Napríklad v Grécku sa železná doba začína okolo 1100 pred Kr. Do Ruska železo priniesli Skýti, ktorí ho asi prevzali od balkánskych Trákov. V Indii sa železo objavuje okolo 1100 až 1000 pred Kr. Na Slovensku sa železo rozšírilo v 9-/8. storočí, v západostrednej Európe v 7./6. storočí, v severnej v 6. storočí.

Železná doba sa skončila v Európe s nastúpom helenizmu (Grécko), začlenením do alebo pod vplyv Rímskej ríše (južná a stredná Európa) alebo až včasným stredovekom (severná Európa).

Periodizácia v Európe

Železná doba sa delí na starú a mladú.

Kým v niektorých krajinách strednej a západnej Európy (vrátane Slovenska) je vo zvyku považovať starú železnú dobu za totožnú s halštatskou dobou, vo viacerých krajinách najmä západostrednej Európy sa začiatok halštatskej doby (do roku 700 pred Kr.) zaraďuje ešte do bronzovej doby.

Mladá je v celej Európe obsadenej Keltmi zhodná s laténskou dobou, v ostatných častiach Európy sa nazýva predrímska železná doba.

Periodizácia na Slovensku

Železná doba:

  • halštatská doba (stará železná doba, staršia železná doba) (850/800/750/700 – 450/400 pred Kr.)
  • laténska doba (mladá železná doba, mladšia železná doba) (450/400 pred Kr. – prelom letopočtu/6/10 po Kr.)

Halštatskou dobou sa na Slovensku a okolí končí pravek v pravom slova zmysle (=prehistória) a laténskou dobou začína protohistorické obdobie (=raná dejinná doba; 450/400 pred Kr.- 833 po Kr.).

Slovensko

Pozri halštatská doba na Slovensku a laténska doba na Slovensku.

Poznámky

  1. Pozri poznámku pod čiarou o slovoslede v článku kamenná doba.

Referencie

  1. železná doba. In Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. ISBN 80-85584-12-3, s. 818.
  2. a b Novotný, Bohuslav; et al. (1986), „želená doba“, Encyklopédia archeológie, Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 1013 

Iné projekty

Zdroje

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • železná doba. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, a kol. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 1013.
Zdroj:https://sk.wikipedia.org/wiki/Železná_doba
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Copyright.sk © by Web. All rights reserved. | Zásady ochrany osobných údajov | Súbory cookies.
V prípade Vašich otázok nás prosím kontaktujte tu.



Vážime si Vaše súkromie

Svoj súhlas s ukladaním súborov cookies z nášho webového sídla osada.sk ako aj od tretích strán vo Vašom zariadení súvisiace s anonymizovaným spracovaním údajov za účelom zlepšenia navigácie a používania  našich stránok, efektívnejšieho použitia marketingových a remarketingových nástrojov a poskytnutím obsahu nás a tretích strán vyjadríte kliknutím na tlačidlo “Prijať všetky súbory cookies”.

Pokiaľ si želáte viac informácií alebo si želáte zmeniť nastavenie používania cookies, kliknite na tlačidlo “Spravovať nastavenia cookies”.


Prijať všetky súbory cookies Spravovať nastavenia cookies